Štefan Šrobár: Jedna cirkev?

Na počiatku bola predovšetkým rôznosť. Galilejskí putujúci kazatelia, múdroslovná zvestovateľská línia v Galilei, jeruzalemské židokresťanstvo, helenisti v Jeruzaleme a v Antiochii a ďalšie prúdy  (J. Hanuš). Kresťanstvo prechádza počas celých svojich dejín mnohými premenami a „rekontextualizáciami“. Od nepatrnej židovskej sekty po oficiálne náboženstvo Rímskej ríše, potom od jednotiaceho prvku západnej civilizácie po „jeden zo svetových názorov“ v rámci sekulárnej spoločnosti a iste … Celý článok…

Štefan Šrobár: Ktoré náboženstvo je pravé?

Na otázku, či sú všetky náboženstvá rovnako hodnotné, Halík nevie dať odpoveď. Táto otázka môže byť položená len Bohu. Žiadny človek totiž nepozná „všetky náboženstvá“ natoľko, aby mohol zodpovedne porovnať a zhodnotiť. Kto v tejto veci vynáša suverénne súdy, ten sa stavia výslovne, či neuvedomele, do úlohy Boha alebo Božieho hovorcu. Tak často bezmyšlienkovite opakovanú frázu o rovnakej … Celý článok…

Štefan Šrobár: Byť kresťanom už nie je samozrejmé

Modernú spoločnosť by sme mohli porovnať s veľkým nákupným strediskom, kde každý chodí s nákupným vozíkom a vyberá si, čo potrebuje. Keďže ponuka tovaru musí byť úplná, má spoločnosť pochopiteľný záujem, aby vedľa iných bolo k dispozícii aj oddelenie, kde sa jednotlivcovi ponúkajú náboženské produkty. Toto oddelenie náboženských záležitostí sa však nachádza na okraji nákupného centra, čo predstavuje okrajové … Celý článok…

Štefan Šrobár: Ako je to s peklom v evanjeliách?

Vieru v peklo zdieľa kresťanstvo s mnohými inými náboženstvami, ktoré sa počas kultúrneho vývoja ľudstva objavili na našej planéte. V Novej zmluve sa peklo označuje slovom gehenna, je to pogréčtený tvar aramejského géhinnám, ktoré vzniklo z hebrejského ge-hinnóm, údolie Ben-Hinnóm (Joz. 15,8). Tak sa menovalo údolie južne od Jeruzalema. Toto údolie nadobudlo počas dejín veľmi zlú povesť, pretože v dobe … Celý článok…

Štefan Šrobár: „Modernizmus“ v dejinách katolíckej teológie

„Modernizmus“ pôvodne nebol odborný termín historiograficky, ale pojem výslovne negatívny, ktorý však mohol na druhej strane vyvolať aj pozitívnu identifikáciu s takto charakterizovaným „moderným bludom“. Oba postoje – osočovanie z hereze a identifikácia – existujú dodnes. „Modernizmus“ preto žiada od historika triezvy prístup, lebo kontraverzia  s ním spojená predstavuje rozhodujúcu etapu v procese vyjasňovania stanovísk rímskokatolíckej cirkvi v modernej dobe. Otázka, … Celý článok…

Štefan Šrobár: Biblia je „text v pohybe“

Biblia sama o sebe nie je Božím slovom, ale stáva sa ním, keď Boh v Duchu svätom skrze ňu prehovorí. Biblia je nástroj v Božích rukách. Preto musíme svojím zrakom stále a vytrvale prenikať skrze Bibliu (nie okolo nej alebo vedľa nej) k Bohu. Biblia  je slovom Božím len vtedy, keď je zaradená do živého prúdu Božieho prehovorenia kedysi k prvým … Celý článok…

Štefan Šrobár: Sloboda svedomia v cirkvi

Sloboda svedomia tvorí spoločne so slobodou náboženského vyznania fundament moderného demokratického právneho štátu. Princíp slobody svedomia má pevné postavenie v štruktúrach modernej spoločnosti. Luther poukázal na to, že naše svedomie môže byť pútané len Božím slovom. Z kazateľnice, v škole, v tlači a pod. by mal zaznievať jednotný hlas cirkvi. Každý má právo dávať najavo svoj nesúhlas, lebo učenie cirkvi … Celý článok…

Štefan Šrobár: Kresťanstvo medzi sekularitou a religiozitou

V našej spoločnosti sa dnes prejavuje pluralizmus v rôznych formách. Preto musí kresťanstvo znovu hľadať svoje miesto v tejto spoločnosti. Kto chce zakúsiť fascináciu kresťanstvom musí to urobiť  v strete s týmto pluralizmom. (H. Waldenfels) Kresťan v „dospelom“ svete Biblia radikálne oddeľuje Boha a svet. Až keď svet bolo možné vnímať „svetsky“, mohol sa stať nielen … Celý článok…

Štefan Šrobár: Teologická reflexia Ježišových veľkonočných zjavení

Celý Nový zákon vychádza z presvedčenia, že Zmŕtvychvstalý sám vo svojich učeníkoch vzbudil veľkonočnú vieru. Čo sa skrýva za výrazom zjavil sa…. alebo presnejšie: dal sa vidieť…. ukázal sa… (1Kor 15,5). Ide o starozákonnú teofánickú formulu (porov. Gn 12,7; 17,1). Touto formulou sa ohlasuje zjavenie sa Hospodina alebo anjela Hospodinovho Abrahámovi alebo iným príjemcom zjavenia. Výraz teda … Celý článok…

Štefan Šrobár: Teologická reflexia veľkonočných udalostí

Diskusia okolo Ježišovho prázdneho hrobu bola často vedená z apologetických motívov. Predovšetkým nejde o prázdny hrob, ale o skutočnosť, že Ježiš bol skutočne pochovaný (1Kor 15,4). Hrob označuje realitu smrti, neodvolateľný záver pozemského života. Ako v hrobe ležiaci dospel Ježiš k poslednej zastávke ľudskej existencie a odtiaľ ho musí Božia moc opäť priviesť späť. Tým … Celý článok…