František bol človek ako každý z nás. Žije, miluje život, má starosti, modlí sa, trpí, spieva a zdokonaľuje sa v láske k Bohu a stvoreniu. (Dilong, R.) Mal intímny vzťah k stvoreniu, ktoré miloval a chránil. Bolo mu matkou a sestrou. (Laudatosi´) Príroda je pre nás ako otvorená kniha, v ktorej sa musíme stále učiť čítať. V tom je pre nás František inšpirujúci. Bol stelesnením evanjelia, ktoré nosil na svojom tele v podobe Kristových rán. František nezomrel. Keby zomrel muselo by zomrieť aj evanjelium. (Dilong, R.)
Vzťah k životu
František bol radikalista, lebo aj evanjelium má radikálne požiadavky. Radikálna, slobodne zvolená chudoba nie je to isté ako nezavinená bieda. Slobodne zvolená chudoba oslobodzuje ľudské srdce od závislosti na veciach. (Chrappa, Š.) Slobodný človek dokáže vnímať prúd života, ktorý ako vôľa prúdi celým vesmírom vo všetkých jeho podobách. Človek, ktorý pri pohľade na kvitnúci strom odhaľuje v ňom tajomstvo vôle k životu, vie o ňom viac ako učenec, ktorý skúma prejavy života pod mikroskopom. (Schweitzer, A.) František nemal nikdy núdzu. Mal vždy všetkého dostatok. Bol to dôsledok jeho slobodného vzťahu k prírode. Bratom mu bol obilný klások a sestrou mu bola kvapka vody. Pre Františka bola krása evanjelia ako krása lúky. „Pozrite, celá lúka je pekná. Hlaďte na ňu a neuvidíte nič len krásu lúky. A keď idete po nej, ste ako rieka, ktorá cez ňu tečie a obidvoch jej brehov sa drží. Celé evanjelium je krásne, keď my sme jeho riekou.“ (Dilong, R.) František tušil túto hlbokú pravdu a preto sa rozhodol kázať aj kvetom. (Vesan, Z.) Evanjelium spôsobilo zásadný obrat v živote sv. Františka. Rozhodol sa pozerať sa aj na prirodzené veci v nadprirodzenom svetle. Nešlo mu o únik od prirodzených vecí, ale o schopnosť vidieť ich v novom svetle. Je to zdôvodnenie faktu, že keď kráčal zasneženým lesom len v košeli ako jeden z najväčších pustovníkov spieval piesne v jazyku trubadúrov. (Chesterton, G.K.) Každé pravé poznanie prechádza do prežívania. František hľadal vo svete Božie stopy, v človeku Boží obraz, aby mu pomohol k hlbšiemu životu podľa evanjelia.
Františkov odkaz pre dnešok
Františkova radikálnosť v živote podľa evanjelia je stále inšpirujúca. Radikálna chudoba slobodne zvolená nie je chudoba, v ktorej sa človek ocitol nezavinene. Radikálna chudoba otvára ľudské srdce pre potreby iných. (Chrappa, Š.) Žijeme vo svete veľkých sociálnych rozdielov, najmä v krajinách tretieho sveta. Svätý František by sa nás dnes možno spýtal: „Ako môžeme žiť ako kresťania vo svete plnom úbožiakov?“ Naša odpoveď by mohla znieť: „Je to možné len vtedy, ak budeme svoju vieru žiť oslobodzujúco.“
Štefan Šrobár
autor je teológ