Bratislava/Trnava 22. mája 2026: Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku víta rozhodnutie verejného ochrancu práv napadnúť na Ústavnom súde SR podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností. Ombudsman tak urobil aj na základe podnetu občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku, ktoré sa na neho obrátilo už v januári 2023. Na tento významný krok pre náboženskú slobodu tak komunita čakala viac než tri roky.
Verejný ochranca práv vo svojom návrhu namieta, že súčasná právna úprava neprimerane zasahuje do slobody náboženského vyznania a fakticky znemožňuje registráciu nových alebo menších náboženských komunít. Podľa starokatolíkov je súčasná požiadavka 50 000 plnoletých členov neprimeraná a najprísnejšia v európskom kontexte.
„Sme presvedčení, že za súčasným nastavením zákona nestoja racionálne argumenty, ale oveľa viac neopodstatnený strach a snaha obmedziť náboženskú slobodu nových a menších komunít. Kým v Poľsku stačí na registráciu novej cirkvi 100 podpisov sympatizantov, v Česku 300 podpisov na prvý stupeň registrácie, v Slovinsku 10 členov a v Maďarsku dokonca len 3 členovia, na Slovensku zákon vyžaduje nesplniteľných 50 000 členov,“ uviedol starokatolícky kňaz Martin Kováč.
Súčasná legislatíva navyše vytvára absurdný paradox. Ak by sa súčasné pravidlá uplatnili retroaktívne na všetkých, podmienku 50 000 členov by podľa údajov zo sčítania obyvateľov nesplnila drvivá väčšina zo súčasných 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku.
Absencia registrácie komplikuje menším komunitám každodenný život. Nemôžu uzatvárať manželstvá s platnosťou pred štátom, vykonávať organizovanú duchovnú službu v nemocniciach či väzniciach alebo oficiálne vlastniť majetok ako cirkev. Na Slovensku pôsobia viaceré neregistrované náboženské komunity, ktoré sú nútené fungovať prostredníctvom občianskych združení alebo iných právnych foriem, čo ich stavia do neistoty.
Podľa starokatolíkov súčasná právna úprava neprináša väčšiu bezpečnosť ani ochranu spoločnosti pred manipulatívnymi skupinami. Naopak, vytvára prostredie, v ktorom seriózne náboženské komunity zostávajú mimo riadnej registrácie a fungujú v právnej „šedej zóne“.
„Náboženská sloboda nie je len individuálnym právom jednotlivca. K jej úplným základom patrí aj možnosť komunitne a verejne žiť svoju vieru s primeranou právnou subjektivitou. Práve otvorenejší a rozumnejší model registrácie by štátu priniesol viac transparentnosti a lepší prehľad o náboženskom prostredí na Slovensku. Zároveň by umožnil jasnejšie odlíšiť seriózne náboženské komunity od manipulatívnych či škodlivých skupín,“ doplnil Kováč.
Starokatolíci dlhodobo podporujú model dvojstupňovej registrácie cirkví, aký funguje napríklad v Českej republike či Slovinsku. Takýto systém by podľa nich umožnil menším komunitám získať základnú právnu subjektivitu, pričom štát by zároveň zachoval primerané kontrolné mechanizmy.
Tému registrácie cirkví otvárali v uplynulom desaťročí prostredníctvom odborných diskusií, okrúhlych stolov a rokovaní so zástupcami štátu, akademického prostredia i politických strán.
Starokatolíci na Slovensku sa hlásia k medzinárodnému spoločenstvu Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví a pôsobia najmä v Bratislave a Trnave. Na Slovenku spadajú pod právomoc Pavla Benedikta Stránského, biskupa Starokatolíckej cirkvi v ČR.