Kniha Richarda Elliotta Friedmana Mizení Boha je venovaná skúmaniu svojrázneho javu, ktorý sprevádza európske myslenie od okamihu, keď sa na našom kontinente začal prejavovať vplyv judaizmu a kresťanstva. Zatiaľčo v Biblii sa Boh uchyľuje do ústrania, v dobe Nietzscheho a Dostojevského sa už otvorene hovorí o smrti Boha a dnes si v súvislosti s objavmi modernej vedy kladieme otázku o totožnosti Boha.
Boh sa z Biblie stráca. Na počiatku Biblie čítame o svete, v ktorom je Boh aktívne a viditeľne prítomný. Koniec Písma však vyznieva celkom inak. V priebehu Starého zákona sa totiž božstvo ľuďom zjavuje stále menej a stále menej aj hovorí. Zázrakov, anjelov i ostatných známok Božej prítomnosti je stále menej až sa nakoniec stratia úplne.
Biblický text nikde nehovorí, že Boh prestáva existovať, starať sa o nás či ovplyvňovať chod sveta. Hovorí len, že na konci príbehu to už nie je zjavné ako to bolo na počiatku. Stále ešte môžeme chápať Boha ako prítomného a skryte účastného.
Od Adama k Ezdrášovi a od Evy k Ester pozorujeme proces, v ktorom ľudia postupne preberajú zodpovednosť za svoj svet. Aj keď sa nikde nenaznačuje, že by sa možno mali vzdať modlitby a viery, biblický text sa čím ďalej tým viac jednoznačne zameriava na to, čo musia urobiť pre seba. Božia tvár sa skryla. Zázraky, ktoré Boh koná prechádzajú stále viac do oblasti pôsobnosti človeka a nakoniec prestávajú. Či sa nám to páči alebo nie k posunu v rovnováhe medzi Bohom a človekom došlo a ľuďom bolo zverené riadenie vlastného osudu.
Z perspektívy Biblie spočíva paradox ľudstva v tom, že človek je natoľko ako Boh, aby mohol na božstvo ašpirovať, ale nie je ako Boh natoľko, aby ho mohol dosiahnuť. Ľudia sú božstvu veľmi blízko, dokonca tak, blízko, že cítia nutkanie s Bohom zápasiť, stavať k nemu vežu, brať si to, čo im Boh zakázal. Nie sú to deti, ktoré neposlúchajú rodičov.
Literatúra:
Richard Elliott Friedman: Mizení Boha. Praha: Argo, 1999.
Štefan Šrobár
autor je teológ