Na počiatku bola predovšetkým rôznosť. Galilejskí putujúci kazatelia, múdroslovná zvestovateľská línia v Galilei, jeruzalemské židokresťanstvo, helenisti v Jeruzaleme a v Antiochii a ďalšie prúdy (J. Hanuš). Kresťanstvo prechádza počas celých svojich dejín mnohými premenami a „rekontextualizáciami“. Od nepatrnej židovskej sekty po oficiálne náboženstvo Rímskej ríše, potom od jednotiaceho prvku západnej civilizácie po „jeden zo svetových názorov“ v rámci sekulárnej spoločnosti a iste možno očakávať aj ďalšie metamorfózy kresťanstva (T. Halík).
Vývoj starokatolíctva vzišiel z rímskokatolíckeho protestu voči pápežskej nadvláde vo všetkých jej formách. Ani dnes nemôže cirkev existovať bez mnohostí obcí, zborov, hnutí, ktorým sú vlastné rozmanité teologické a bohoslužobné dôrazy. Cirkev teda stále vzniká a práve na tomto procese je možné zachytiť a pozorovať, čo robí cirkev cirkvou (J. Hanuš).
Štefan Šrobár
autor je teológ