Zdroj: rmchurch.org
Písmo sväté je pre nás akoby Božím listom. Ak mu chceme dober porozumieť, musíme tento list čítať viac srdcom ako rozumom. Treba sa skôr zastaviť, stíšiť a počúvať s otvoreným srdcom. Dôležité je nenechať sa znechutiť. Ľudia sú šťastní, keď sa môžu vyčerpaní napiť z prameňa, a nie sú nešťastní z toho, že tento prameň nemôžu vypiť celý.
V Biblii k nám hovorí Boh, a to celkom slobodne, alebo aj mlčí. Neexistuje žiadny kľúč na to, aby sme Boha prinútili prehovoriť. Boh nie je nijako manipulovateľný človekom. To by potom nebol živý a pravý Boh, ale výtvor človeka.
V konečnom dôsledku je dôležité upriamiť pozornosť nie na samotnú Bibliu, ale skôr na Toho, kto cez ňu chce k nám prehovoriť.
Žiadna veta v Biblii nie je výlučne božská alebo výlučne ľudská. Nedajú sa od seba oddeliť. A predsa možno za určitých podmienok porozumieť tomu, čo nám chce Biblia povedať. V súčasnej dobe už máme plné knižnice biblických komentárov a predsa niekedy nerozumieme svätému Písmu. Je to preto, lebo naše srdce otupelo a prestalo byť vnímavé pre Božiu lásku.
Biblické zvesti nepozývajú k mechanickému prijímaniu, ale k odvážnemu dialógu s biblickými svedkami. Prečo nekonfrontujeme biblické príbehy so skutočnosťami a skúsenosťami, ktoré sme prežili a ktoré sme v dôsledku živej biblickej zvesti získali? Prečo nepodstupujeme jóbovský zápas s biblickým posolstvom?
Štefan Šrobár
Autor je teológ