Štefan Šrobár: Ruth Pfau – lekárka malomocných v Pakistane

Zdroj: ullstein bild via Getty Images/ullstein bild

Celé Ježišovo pôsobenie je pôsobenie vykupujúce a oslobodzujúce. V koreni nemeckého výrazu uzdravenie (Heilung) ja obsiahnutá záchrana, spása (Heil) a k tej patrí viac než len odstránenie choroby. Ježiš je záchranca, pretože ako prvý prelomil moc smrti a my ho môžeme nasledovať na tejto ceste života.

Ruth Pfau sa narodila 9. 9. 1929  v Lipsku. Mala štyri roky, keď prišli nacisti a desať rokov, keď vypukla vojna. Ako mladé dievča sa Pfau dištancovala od náboženstva. Jej rodičia však boli presvedčení kresťania.

„Ako som sa potom predsa len dostala k viere? Bolo to obrátené. Viera prišla ku mne, ona si ma našla. Pretože viera bola odo mňa veľmi ďaleko, zostala len otázka lásky. Nielenže zostala, ale nadobúdala stále väčší význam. Ale aj tam viedla dlhá cesta“, hovorí o svojej ceste k viere Pfau.

Na Západ odišla v roku 1948, krátko po menovej reforme vo východnom Nemecku. Začína štúdium medicíny v Mohuči, neskôr v Marburgu. V tom čase sa zamilovala do jedného študenta evanjelickej teológie, ktorý jej veľmi pomohol objaviť jej skutočné povolanie. Prebudil ma k tomu, čo sa nazýva láska: V roku 1951 sa dáva pokrstiť v evanjelickom študentskom zbore. Potom sa stretla s mladým mužom, ktorý bol katolík. Obdivovala u neho dôraz na praktický náboženský život. Ale katolíčkou sa stala až po intenzívnej príprave. Jej priateľ k tomu výrazne prispel. Pfau konvertovala na katolícku vieru v roku 1953.

Pfau tvrdí, že v jej konverzii ku katolicizmu bolo pravdepodobne obsiahnuté  aj rozhodnutie pre vstup do rehole, ktorý sa uskutočnil v roku 1957. rozhodla sa pre „Dcéry Máriinho Srdca“, spoločenstvo, ktoré žilo podľa zásad svätého Ignáca z Loyoly. Boli to rehoľníčky, ktoré bez klauzúry a rehoľného odevu žili vo svetskom prostredí. Pre Pfau to bola zaujímavá možnosť. Byť v povolaní. Angažovať sa tam, kde je núdza, uprostred sveta. Žiť ako nasledovník Ježiša Krista a predsa nachádzať oporu v spoločenstve.

Do Karáči odišla v roku 1960. Stretnutie s malomocnými pacientmi bolo zlomovou skúsenosťou v jej živote. Už to, že vôbec niečo také existuje… Dnes existuje medzinárodný program pre boj s malomocenstvom, ktorý má pod kontrolou situáciu v celom Pakistane. Vďaka sieti kontrolného programu, rozšírenej v súčasnosti na celom území, je výskyt choroby pod kontrolou. Ale máme malomocenstvo skutočne pod kontrolou?

Choroba je viac než len reakcia organizmu na bacil, viac než len telesný pochod. Nepotrebujú chorí spolu s liekmi ešte naliehavejšie ľudskú blízkosť, láskavosť, úsmev a rozhovor? Potrebujú to tak, ako my všetci, ako každodenný chlieb,“ zdôrazňuje Pfau. Kedysi boli malomocní odsúdení na život mimo spoločnosti a vydedení. Dnes je situácia celkom iná. „Naši ošetrovatelia sú vyliečení pacienti alebo synovia na malomocenstvo chorých otcov.

V našom tíme sme sa dohodli, že nebudeme nosiť rukavice ani masky. Chorí potrebujú lieky, ale omnoho viac potrebujú našu ľudskú prítomnosť, naše otvorené srdce. Keď pacient, alebo pacientka počuje po prvý raz svoju diagnózu, je to pre nich veľký psychický šok. Preto skôr než začnem ženu liečiť, beriem ju do náručia. Asistenti postihnutým mužom potrasú rukou. Keby sme nosili gumené rukavice alebo masky len by to v nich posilnilo vedomie, že skutočne majú hroznú chorobu. Lieky si vezmú nie preto, že sú také účinné, ale preto, že ich dostanú od nás,“ rozpráva sestra Ruth.

Keď máme pracovať na probléme zvanom malomocenstvo, tak spôsobom, ktorý zahŕňa celého človeka vrátane jeho sociálnych väzieb. Práca s malomocnými prináša ďalšie sociálne impulzy, ktoré ďaleko presahujú naše pôvodné očakávania. Dostávame sa k otázkam ľudských práv, k zvládnutiu následkov katastrofálneho sucha, k podnetom v oblasti vzdelávania a k otázke postavenia žien v spoločnosti.

Láska nie je nič abstraktné, alebo čisto duchovné. Je telesnásociálna. Aspoň v kresťanskom ponímaní. Pfau si nevie predstaviť akú podobu by mala mať čisto duchovná láska. Láska je náklonnosť k druhému, je to zároveň eros aj charis. Milujeme druhého konkrétne, takého aký je a stále žasneme, že vôbec niečo také existuje. Aby človek miloval, musí v druhom objaviť krásu. Je krásne, že si!

Často sa pýtam seba samej, čo to vlastne pre mňa znamená  vracať sa do Pakistanu. Na to neexistuje žiadna jednoznačná a výstižná odpoveď. Jedno je isté: Prísť späť do Pakistanu je skutočne niečo ako ‚ návrat ‚ . Návrat na miesto kam vlastne patrím. O správnosti tohto rozhodnutia som nikdy nepochybovala (…). V tomto bode je môj život hlboko zakotvený, istý, v bezpečí. Verím – čo znamená verím? – ja viem, stojím na tom mieste, na ktorom ma Boh chce mať. A isté je i druhé: Mám rada ľudí, s ktorými pracujem: môj tím, moji ‚ učeníci ‚, všetci tí, ktorí sa venujú práci s malomocnými. Mám rada svojich pacientov. Potrebujú mňa a  ja potrebujem ich“.

Ruth Pfau zomrela 10. augusta 2017. Odišla k svojmu Pánovi, aby prijala odmenu za službu chudobným a chorým, ktorú konala.

Zoznam použitej literatúry

PFAU, R. 2000. Potkala jsem velkou lásku. Ronov nad Doubravou: Triality. 113 strán. ISBN 80-901876-3-9.
PFAU, R. 2005. Srdce má své důvody. Lékařka a řeholnice pomáhá v Pákistánu. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství. 258 strán. ISBN 80-7192-733-3.

Štefan Štobár
autor je teológ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.