Slovo raj najskôr označovalo prehistorickú dobu, neskôr sa jeho význam rozšíril aj na úvahy o sláve a šťastných časoch onej doby. Súviselo to s očakávaním mesiášskej budúcnosti.
Židia minulý, súčasný a budúci raj považovali za totožné. Slovo raj sa v Novom Zákone vyskytuje len na troch miestach. Raj, ktorý je v súčasnosti ešte skrytý, odhalí svoju plnú slávu na konci sveta. Predstava raja ako zavlažovanej a úrodnej oázy v stepi nás vedie do Babylonu. Strom života má ešte mytologický pôvod. V staršom jahvistickom podaní sa vyskytuje veľmi názorný opis raja. Opisovateľovi alebo možno aj redaktorovi, ktorý dal biblickej prehistórii konečnú úpravu, išlo zrejme o to, aby presne geograficky určil polohu raja.
Autorovi ide o dodatočný pokus spraviť správu o raji, ktorá bola možno vedome podávaná nejasne, názornejšou a hodnovernejšou. Zázračná rajská záhrada s hojným porastom stromov je Boží dar človeku a obrazom Božej starostlivosti o človeka a jeho rozvoj v konkrétnych podmienkach života na zemi.
Biblický dôraz spočíva na tom, že človeku bola daná príležitosť žiť rajským životom v blízkosti svojho Stvoriteľa. Krása a plodnosť raja je výsledkom koaktivity ľudského úsilia s Božou stvoriteľsku činnosťou. Teológovia a biblisti sú toho názoru, že raj sa nachádzal v človeku a že vyjadroval zvláštne priateľstvo s Bohom a spojenie s ním. Raj spočíva v tom, že príbytok Boží sa stáva príbytkom človeka. Raj je opisovaný ako kontrast skutočného sveta.
Prvotným hriechoch človek stratil raj, to znamená spojenie s Bohom. Celé Božie pôsobenie smeruje k zavŕšeniu obrody človeka v budúcnosti. Správa o raji predstavuje teologický pokus opísať situáciu, ktorá bola pred hriešnym pádom. Počiatok nie je prvotná rajská dokonalosť, ale obrátenie sŕdc a myslí prichádzajúcej budúcnosti. Hriech nespočíval u prvých ľudí v tom, že chceli byť ako Boh, teda byť podobní Bohu, ale v tom, že ľudia chceli byť ako Boh okamžite, bez cesty za ním, bez poslušnosti k nemu.
Literatúra:
Milán Balabán: Hebrejské člověkosloví, Praha: Herrmann & synové, 1996
Alfréd Läpple: Úvod do Starého zákona. Praha: Česká katolická charita, 1972
Štefan Šrobár
autor je teológ