O tom, čo je najväčšie, mali by sme hovoriť najskromnejšie. A preto Ježišovo zmŕtvychvstanie treba prijať aj v tom zmysle, že sa nám stráca z očí a On nás necháva v realite, aby sme sa cez vlastné skúsenosti prepracovali k tomu, čo jeho povznieslo k Bohu Otcovi. Z čoho mohol žiť a z čoho môžeme žiť aj my.
Iste nie je ľahké ustáliť chronológiu udalostí charakterizujúcich život zmŕtvychvstalého Ježiša. Pri čítaní evanjelia Matúša (Mt 18, 10), alebo Marka (Mk 16, 7) máme dojem, že sa najprv zjavil v Galilei, pri čítaní Jána myslíme skôr na Jeruzalem. Tieto opisy však treba čítať ako navzájom sa doplňujúce a snažia sa objasniť podľa akého poriadku doplňovať.
Najvšeobecnejšie prijímaný výklad hovorí, že najprv boli zjavenia zmŕtvychvstalého v meste a potom, keďže sa učeníci po veľkonočných sviatkoch vrátili do rodnej provincie boli ďalšie zjavenia v Galilei. Musíme však urobiť dôležitú poznámku, ktorá by nám mohla ponúknuť vysvetlenie. Nemožno poprieť že podmienky Ježišovho jestvovania po zmŕtvychvstaní neboli totožné s podmienkami predošlého obdobia. Kto číta evanjeliový text, tomu je to jasné a okrem toho je to súčasť tradičného učenia Cirkvi.
Možno povedať, že fakt jeho prítomnosti závisí od činnosti jeho vôle. Magdaléne, ktorá vzrušene beží k nemu povie: Nedotýkaj sa ma!“, ale neveriacemu Tomášovi prikazuje vložiť ruku do rany vo svojom boku. Ukazuje sa svojim verným, akoby naznačoval, že by ho neboli videli, keby nebol chcel. Niektoré podrobnosti zdôrazňujú zvláštne črty tohto druhého života. Zmŕtvychvstalý sa zjavuje uprostred svojich, hoci dvere miestnosti sú zatvorené a oni sa nazdávajú, že vidia prízrak (Lk 24, 36; Jn 20, 19). V príbehu emauzských učeníkov „sa stáva neviditeľným“, doslovne zmizne pred nimi (Lk 24, 31). Berie na seba zvláštnu podobu. Mária Magdaléna sa nazdávala, že je záhradníkom, emauzskí učeníci mali oči zastreté, aby ho nepoznali (Lk 24, 16) a Ježiš sa im ukazuje „v inej podobe“. (Mk 16, 12). Na brehu Galilejského jazera hovoria s ním Peter i hlavní apoštoli a nevedia, či je to on (Jn 21, 4).
Sv. Ignác Antiochijský píše na konci prvého storočia, že Ježiš aj po svojom zmŕtvychvstaní mal telo, jedol a pil so svojimi učeníkmi, hoci duchovne bol spojený s Otcom. Pri zmŕtvychvstaní seje sa porušiteľné a vstáva neporušiteľné. V pavlovskom zmysle má Ježiš po zmŕtvychvstaní reálne ľudské telo, ale oslávené, ktoré nepodlieha zákonom priestoru a času.
Zjavení zmŕtvychvstalého bolo viacej, veľký počet. Určite viac ako o ktorých hovorí evanjelium. Aj Šimonovi Petrovi sa dostalo jedného a apoštol Pavol hovorí o ďalšom, ktorého svedkom bolo päťsto ľudí. Pre kresťana Ježišovo zmŕtvychvstanie nie je automatickým prísľubom večného života. Kto chce mať podiel na nekonečnom šťastí vyvolených musí „žiť v Kristovi“, stať sa duchovným obrazom Krista. Nestačí prijatie niekoľkých obradov.
Štefan Šrobár
autor je teológ