Štefan Šrobár: Nové náboženské hnutia a ako im porozumieť II

O novom náboženskom hnutí alebo tiež o „netradičnom náboženstve“, „alternatívnom náboženskom hnutí“, „vznikajúcom náboženstve“, alebo aj  o „sekte“ má význam uvažovať len vtedy, keď máme súčasne na mysli aj hnutia a inštitúcie „staré“, „tradičné“, „zavedené“ a „bežné“. Štúdium nových náboženských hnutí je v súčasnosti už disciplínou so širokým rozsahom v rámci vedného oboru religionistiky, teda v rámci vedy o náboženstve. Ku štúdiu tohto oboru prispievajú aj sociológovia, teológovia, psychológovia, historici a ďalší odborníci (Vojtíšek 2007, 7 – 10).

Atraktívne je predovšetkým náboženstvo ako také. O nových náboženských hnutiach môžeme povedať, že vznikajú z túžby človeka po takom spôsobe náboženského života, ktorý by bol pre neho relevantný, teda plne zodpovedajúci jeho súčasnej situácii. K prijatiu náboženského obrazu sveta (v tradičnej alebo v novej forme) v značnom počte prípadov prispeje náboženský zážitok, alebo zážitok, ktorý človek nábožensky interpretuje. Také zážitky sa môžu stať katalyzátorom prijatia nového, náboženského obrazu sveta a teda bezprostrednou príčinou konverzie (obrátenia k viere). U jednotlivého človeka môže o výbere konkrétnej náboženskej skupiny do značnej miery rozhodnúť náhoda. Človek, ktorý je ochotný prijať náboženský obraz sveta, môže byť v rozhodujúcom období svojho života zaujatý takmer akoukoľvek náboženskou ideou. Niektoré z ponúkaných ideí by iste odmietol kvôli svojej výchove, predchádzajúcej skúsenosti, vzdelaniu a znalostiam, citlivosti voči manipulácii a podobne. Niektoré ale nie (Vojtíšek 2007, 87-88).

Psychológ Michael D. Yapko sa v jednej zo svojich kníh výstižne toho dotkol. Píše: „Mohli by sme (…) sa pýtať, ako sa stalo, že mladý muž, ktorý vyrastal na farme na americkom Stredozápade, opustí školu a skončí ako oddaný Krišnovi. V zázemí tohto muža nie je nič, čo by ho disponovalo k výberu práve hnutia Hare Krišnu. Je ale vo veku, kedy je ľahko ovplyvniteľný a kedy hľadá odpovede na najťažšie otázky života: ‚Aký je zmysel môjho života?‘, ‚Prečo som tu?‘, ‚Čo ma urobí šťastným?‘, ‚Čomu verím o živote a smrti?‘ A tak jedného dňa ide do Krišnovho spoločenstva na pozvanie jedného priateľa, ktorý sa o to zaujíma. A tu stretne ľudí, ktorí hovoria veci, vyhovujúce jeho potrebe porozumieť sebe samému a nájsť účel života. Nestane sa hneď členom, ale začne chodiť na stále viac ich prednášok a stretnutí. Naučí sa, čo si má myslieť, nosiť, aké mať vzťahy, modliť sa, prispievať a robiť všetko ostatné ˏ správnym ˊspôsobom, to znamená Krišnovým spôsobom. Po čase – ale rýchlejšie, než tomu ktokoľvek druhý môže porozumieť – sa hlboko ponorí do života s Krišnom.“ ( Yapko 1994 ). Náboženské vieroučné systémy môžu mať nesmiernu moc. Sociálne konštrukty fungujú len do tej miery, do akej sú zdieľané. Môže ísť o číre výmysly, pokiaľ im však každý verí, už to nie sú len viery – sú „ považované za bernú mincu“. Svetový názor, ktorý zdieľa málo ľudí, nikdy takú tvrdosť nedosiahne, zostane stále len vierou, keď bude tých ľudí len hŕstka alebo jediný človek, bude taký názor považovaný za bláznovstvo. Skutočnosť je vytváraná spoločnosťou, je sociálnym konštruktom (Bruce 2008, 39, 42). Časť atraktívnosti mnohých nových náboženských hnutí spočíva v tom, že – ako hovorí Yapko – vyhovujú potrebe porozumieť sebe a nájsť zmysel života. Tejto potrebe vyhovujú ľahšie, než tradičné náboženské spoločenstvá, ktoré majú zložitú vierouku a nie celkom prehľadné ríty. Sila tohto vyhovovania spočíva predovšetkým v jednoznačnom, prehľadnom a čiernobielom obraze sveta, ktoré ich nová idea a nová, ešte neprepracovaná náuka, poskytuje. Táto náuka redukuje komplikovanú skutočnosť do jednej výkladovej schémy, ktorá svojou priamočiarosťou poskytuje istotu.   (Yapko 1994). Taká teória zároveň stavia jednotlivca na pevné miesto tohto zjednodušeného sveta a určuje mu jeho budúcu úlohu. Poskytuje mu možnosť radikálneho, nekompromisného nasadenia pre ideál, pre ktorý – zdá sa – že má zmysel žiť. Práve to môže priniesť značnú úľavu človeku, ktorého obraz sveta sa vplyvom životných skúseností rozpadol, a ktorého obraz seba samého je zahmlený. Pod vplyvom tohto ideálu má jeho svet zmysel a jeho postavenie v ňom je zreteľnépevné. Metaforicky by sme mohli povedať, že jeho rozbité zrkadlo sveta bolo nahradené novým a jasným, takže všetko v ňom má ostré kontúry. Istota, totálne nasadenie a možnosť byť odlišný, zažiť niečo mimoriadne – to všetko robí ponuku nových náboženských hnutí lákavejšiu pre tých, ktorých obraz sveta sa ešte len tvorí, teda pre mladých ľudí. Nechuť k dospelému rozhodovaniu a nesenie zodpovednosti za rozhodovanie, zároveň túžba po istote, je tiež hlavnou príčinou toho, prečo je pre niektorých ľudí atraktívne konformné náboženské prostredie. Nové náboženské hnutia sú prostredím, v ktorom je preferovaná synteticky konvenčná viera. ( Vojtíšek 2007, 91-92, 95, 96, 105).

Štefan Šrobár
autor je teológ

Literatúra

BRUCE, S. 2008. Sociologie. Praha : Dokořán. ISBN 978 – 80 – 7363 – 158 – 1.
VOJTÍŠEK, Z. 2007. Nová náboženská hnutí a jak jim porozumět. Praha : Beta Books, Alfa Publishing. ISBN 978 – 80 – 86851 – 64 – 8.
VOJTÍŠEK, Z. 2009. Nová náboženská hnutí a kolektivní násilí. Brno : Nakladatelství     L. Marek. ISBN 978 – 80 – 87127 – 21 – 6.
YAPKO, M. D. 1994. Suggestions of Abuse, Simon & Schuster, New York. ISBN 0 – 671 – 87431 – 4. In : VOJTÍŠEK, Z. 2007. Nová náboženská hnutí a jak jim porozumět. Praha : Beta Books, Alfa Publishing, s. 89 – 90. ISBN 978 – 80 – 86851 – 64 – 8.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.