Štefan Šrobár: „Nenáboženské kresťanstvo“ pre „dospelý svet“

Dietrich Bonhoeffer (Autor: Kelly Latimore)

Dietrich Bonhoeffer popravený 9. apríla 1945 v listoch z fašistického väzenia písal, že svet sa stal dospelým a žiada si nenáboženské kresťanstvo. Vyšiel z poznania, že v súčasnosti sa završuje proces, ktorý smeruje k autonómii človeka. V liste z 8.6.1944 napísal: „Človek sa naučil sám si poradiť vo všetkých dôležitých otázkach bez pomoci pracovnej hypotézy Boh.“ Konštatoval, že vo vedeckých, umeleckých, ako aj v etických otázkach sa to už stalo samozrejmosťou, ktorú sa sotva niekto snaží spochybniť a už dlhšiu dobu to platí aj o náboženských otázkach.

Ukazuje sa, že všetko aj bez ʹBohaʹ ide rovnako dobre ako predtým“. Na rozdiel od kresťanských apologétov Bonhoeffer prijímal dospelosť sveta ako nemeniteľnú skutočnosť a zastával názor, že Ježiš podľa evanjelií dospelosť sveta a človeka neobmedzuje, ale naopak podporuje.

Dospelý svet podľa Bonhoeffera poskytuje príležitosť viere v Krista, aby sa uskutočnila hlbším spôsobom. Bonhoeffer chápal dospelosť sveta a človeka v kontexte s ukrižovaným Kristom, ktorého pokladal za predobraz skutočne „dospelého“ človeka, ktorý žil pre druhých. K charakteristike dospelého sveta patrí, že je „nenáboženský“.

V liste z väzenia (30.4.1944) Bonhoeffer napísal: „Ideme v ústrety celkom nenáboženskej dobe; ľudia (…) už nemôžu byť ďalej náboženskí (…)“. Bonhoeffer si ďalej kládol otázky: Ako sa Kristus môže stať Pánom aj nenáboženských ľudí? Existuje aj nenáboženské kresťanstvo? Ako hovoriť o Bohu bez náboženstva? V akom zmysle sme kresťanmi „svetsky“, bez náboženstva?

V liste z 5.5.1944 Bonhoeffer písal, že „nábožensky interpretovať“ znamená „hovoriť metafyzicky a individualisticky“. Metafyzická interpretácia náboženského kresťanstva hlása spásu na „onom svete“. To, čo presahuje tento svet evanjeliá zvestujú pre tento svet. Bonhoeffer zdôraznil, že to myslel v biblickom chápaní a preto ho nemožno považovať za „liberála“. Ak nábožensky interpretovať znamená hovoriť metafyzicky, potom nenábožensky interpretovať znamená hovoriť nemetafyzicky, „svetsky“, teda v zmysle Starej zmluvy a novozmluvnej inkarnácie.

Stará zmluva je podľa Bonhoeffera „hlboko svetská“, túto svetskosť Nová zmluva neruší, ale skôr prehlbuje. Ďalej je to poručníctvo predstaviteľov cirkvi, ktoré podľa Bonhoeffera charakterizuje náboženské kresťanstvo. Byť kresťanom neznamená byť „určitým spôsobom náboženský“, ale „byť človekom“.

Podľa Bonhoeffera proces k dospelosti sveta odstránil falošnú predstavu Boha a otvoril pohľad na Boha Biblie, ktorý bezmocnosťou nadobúda moc a priestor vo svete. Najdôležitejšia úloha pre kresťanov je: „Žiť ľudsky v nasledovaní Krista“ (H. Küng).

Literatúra:

Karol Nandrásky: Nenáboženské kresťanstvo pre dospelý svet. In: Dieter Bonhoeffer (Zborník), Bratislava: Teologické fórum, 2002, s. 62-66.

Štefan Šrobár
autor je teológ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.