Modernú spoločnosť by sme mohli porovnať s veľkým nákupným strediskom, kde každý chodí s nákupným vozíkom a vyberá si, čo potrebuje. Keďže ponuka tovaru musí byť úplná, má spoločnosť pochopiteľný záujem, aby vedľa iných bolo k dispozícii aj oddelenie, kde sa jednotlivcovi ponúkajú náboženské produkty. Toto oddelenie náboženských záležitostí sa však nachádza na okraji nákupného centra, čo predstavuje okrajové postavenie náboženstva a cirkvi, ich krajnú privatizáciu.
Ani ten kto celkom bez otázok vyrastal v kresťanskej viere a našiel v nej svoj náboženský domov, nemôže už dnes nevidieť, že kresťanstvo nie je vo svete jediným náboženstvom, ktoré vedie k zmysluplnému, zodpovednému životu. To znamená, že už nie je samozrejmé byť kresťanom. Skôr naopak, aj „tradičný“ kresťan sa raz bude musieť sám seba pýtať: Čo vedie k tomu urobiť krok ku kresťanstvu alebo v kresťanstve zostať?
Veľký dôraz sa v náboženstve v posledných storočiach kládol na to „čo objektívne viem“ na doktrinálne systémy a inštitúcie. Teológ Tomáš Halík konštatuje: „Som presvedčený, že paralelne so všetkými katechizmami sa v každom z nás rozvíja rovina celkom osobného hľadania a nezameniteľných skúseností. Tento osobný rozmer našej viery niekedy nie je možné celkom ľahko porovnať s našimi katechizmami. Niekedy si myslím, že by bolo na svete viac pokoja a porozumenia, keby ľudia občas komunikovali nielen skrze svoje katechizmy, dogmy a svoje programové vyhlásenia, ale aj na rovine najvnútornejších osobných skúseností a vlastného hľadania odpovedí na otázky, ktoré si katechizmy spravidla nekladú alebo sú s nimi hotové veľmi rýchlo.“
Ježišovo posolstvo nebolo zďaleka tak zložité ako naše katechizmy alebo dokonca teologické učebnice. Románo Guardini rozvinul myšlienku, že podstatu kresťanstva nie je možné zachytiť žiadnym abstraktným pojmom, ale len vyčítať zo živej tváre jeho zakladateľa a vnímať z jeho úst.
Z hľadiska viery Ježiš vstupuje do našej prítomnosti. Nie však ako veliteľ, ale ako pomocník, nie ako pán, ale ako priateľ, chce byť chápaný, zakusovaný a prijímaný. Len tak odstraňuje tieň strachu, lieči ranu rozpadu a napĺňa starosťou obťažené srdce útechou, ktorou je vo svojej obšťastňujúcej prítomnosti on sám.
Literatúra:
Biser, E.: Ježiš dnes znovuobjevený. In: Teologické texty, 1992, č. 4
Halík, T.: Co je bez chvění není pevné. Praha: Lidové noviny, 2002)
Waldenfels, H.: Výzva víry v postmoderní společnosti. In: Teologické texty, 1995, č. 1
Štefan Šrobár
autor je teológ