Nedeľa svadby v Káne / Druhá nedeľa po Epifánii
15. januára 2017
(Rev. Dr. Walter Baer)
Iz 49,1-7 / Ž 40 / 1 Kor 1,1-9 / Jn 2,1-11
V dnešnú nedeľu si v starokatolíckych cirkvách každoročne pripomíname nedeľu svadby v Káne.
V starokatolíckej tradícii má táto nedeľa špecifický význam, keďže uzatvára vianočné obdobie (ktoré je tak o týždeň dlhšie než v rímskokatolíckej či protestantskej tradícii). Príbeh o svadobnej hostine v Káne v druhej kapitole Jánovho evanjelia je prvým zázračným príbehom, alebo „znamením“, ktoré Ježiš vykonal na začiatku svojej „Epifánie”, zjavenia seba samého v jeho verejnej službe. Je to taktiež jedno z mála miest, kde sa objavuje Mária, jeho matka, v evanjeliách.
Je to príbeh, ktorý je veľmi bohatý a interpretovaný v mnohých úrovniach v živote cirkvi.
- Má význam pre mnohých kresťanov, ktorí vidia v tomto texte príklad Máriinho príhovoru. Mária bola Ježišovi najbližšie počas jeho pozemskej služby, a preto je aj dnes naďalej vnímaná ako najmocnejšia orodovníčka.
- Niektorí vidia tento príbeh ako symboliku Márie ako novej Evy. Vnímajú začiatočné kapitoly Jánovho evanjelia ako ozvenu príbehu stvorenia, pričom dnešné evanjelium ukazuje nový a dokonalý obraz muža a ženy. Táto interpretácia je prepojená s myšlienkou, že Mária je kráľovnou nebies.
- Mnohí vidia v tomto príbehu biblické zdôvodnenie sviatosti manželstva. Príbeh sa často spomína pri sobášnom obrade. V anglikánskom ríte hovoríme: „Ježiš ozdobil tento spôsob života svojou prítomnosťou a prvým zázrakom na svadbe v Káne Galilejskej.” Tento príbeh vnímajú ako základ pre pohľad na kresťanské manželstvo ako na hlbší a výnimočnejší než iné typy manželstva, pretože Ježiš premieňa tento vzťah a robí ho sviatostným.
- Mnohí vnímajú, že tento príbeh ukazuje Ježišovu moc premeniť veci nepatrným a hlbokým spôsobom bez toho, aby na seba pútal pozornosť. Ježiš dokáže zmeniť niečo obyčajné na niečo výnimočné. Toto je pravdepodobne najširšia interpretácia príbehu.
Existuje aj veľa iných významov, ktoré kresťania v priebehu stáročí našli v tomto príbehu. Všetky v sebe nesú pravdu a môžu sa hlboko dotýkať našich životov.
Dnes by som sa chcel zamerať na šesť prázdnych nádob. Tieto veľké kamenné nádoby mali byť podľa príbehu používané na židovské očistné obrady. Mali byť naplnené vodou. Na Ježišov príkaz ich naplnili vodou a keď služobníci priniesli starejšiemu na svadbe, z vody sa stalo kvalitné víno. Bolo premenené. Každú nedeľu robíme niečo podobné. Prinášame niečo bežné Ježišovi. Prinášame chlieb a víno, obetujeme mu to, a on nám tieto dary dáva späť pretvorené, ako jeho telo a krv. Kresťania samozrejme celé stáročia zápasili o to, ako a k čomu vlastne dochádza, no všetci súhlasia, že Ježiš nás nasycuje sebou samým v eucharistii.
Ale pri každej eucharistii taktiež darujeme seba samých a naše životné situácie Ježišovi a on sa ich dotýka a premieňa ich.
Dnes, tak ako pri každej eucharistii, nás Ježiš vyzýva, aby sme niečo vložili do týchto kamenných nádob. Chcel by som Vás poprosiť, aby sme sa pozreli na veci, ktoré by sme dnes mohli vložiť do spoločnej kamennej nádoby. Jeho uzdravujúca moc sa môže týchto vecí dotknúť a premeniť ich.
- V prvom rade sme, tak ako na svadobnej hostine v Káne, povolaní, aby sme do týchto nádob vložili naše vzťahy, naše manželstvá, naše partnerstvá. Áno, Ježiš ich premieňa na celoživotné a životodarné vzťahy, ktoré Boh používa na to, aby požehnal nás a všetkých okolo nás.
- Ako druhé môžeme do týchto kamenných nádob vložiť naše rodiny, priateľov a tých, ktorí sú v núdzi alebo sú chorí a poprosiť Ježišovu mocnú lásku, aby sa dotkla a premenila tieto starosti a ukázala nám smer, ako môžeme byť čo najviac nápomocní a byť požehnaním pre všetkých.
- Treťou vecou, ktorú môžeme vložiť do jednej z týchto nádob je naša práca, naša kariéra, naše povolanie. Môžeme Ježiša poprosiť, aby sa Ježiš dotkol a premenil tieto oblasti na niečo, čo prinesie požehnanie nám aj ostatným.
- Ako štvrté môžeme do ďalšej z týchto spoločných nádob vložiť naše starosti o spoločný život v našich spoločnostiach, najmä našu náročnú politickú situáciu v mnohých krajinách. Vložme do týchto nádob naše starosti ohľadom nenávisti a vylúčenia. V mojej domovskej krajine, Spojených štátoch Amerických, bude tento týždeň inaugurovaný nový prezident. Mnohých z nás to veľmi znepokojuje, a tak vkladáme aj túto novú štátnu správu do takejto nádoby.
- Dnes si Rímskokatolícka cirkev pripomína Svetový deň migrantov a utečencov. Bol ustanovený pápežom Piom X v roku 1914, a dnes si ho pripomíname po 103. krát. Žijeme v čase, keď sú nové vlny migrantov a utečencov nútené opustiť svoje domovy, ako sme to nevideli od roku 40-tych rokov 20. storočia. Kresťania v mnohých krajinách skutočne odpovedali na potreby migrantov a utečencov. Iní si zo strachu vybrali uzavrieť svoje srdcia a svoje hranice. Aj tieto veľké starosti umiestnime do jednej z kamenných nádob.
- Nakoniec vkladáme tých, ktorí nás opustili alebo zomierajú v Ježišových rukách. Najhlbšia premena každého z nás nastane presne vtedy. Tí, ktorí zomreli v Kristovi budú vzkriesení k večnému životu. Táto nádoba vytvorí to najúžasnejšie víno zo všetkých.
Ježiš sa dotýka života a premieňa ho. Udalosti na svadobnej hostine v Galilejskej Káne sú predzvesťou jeho uzdravujúcej a premieňajúcej moci. Je to moc, ktorú Ježiš zjavuje v tých najbežnejších aspektoch života, a často ju spozorujú len tí, ktorí sú týmto udalostiam najbližšie.
Ježišova matka, služobníci, a učeníci boli tými, ktorí videli čo Ježiš urobil v ten deň v Káne galilejskej a text nám hovorí, že „uverili“.
Nech aj my veríme a spoznávame, že veci, ktoré vkladáme do týchto kamených nádob, môžu byť tiež Ježišom premenené.
Nech pokoj, ktorý prevyšuje každé ľudské ľudské chápanie, chráni Vaše srdcia a mysle v poznaní Božej lásky, dnes i naveky. Amen.
_____
Rev. Dr. Walter Baer, kňaz Episkopálnej cirkvi na dôchodku s poverením pre službu v Starokatolíckej cirkvi v Rakúsku
Pracovný preklad: Martin Kováč, starokatolícky diakon a doktorand teológie