Ako išiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: Rabbi, kto zhrešil on alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý? Ježiš odpovedal: Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. (…) Kým som na svete, som svetlo sveta. Keď to povedal napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: Choď, umy sa v rybníku Siloe. On išiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci (…) Ježiš povedal: Súdiť som prišiel na tento svet, aby tí, čo nevidia videli a tí, čo vidia, aby oslepli.
Teologický zmysel choroby
Ježiš vidí muža, ktorý je od narodenia slepý. Čo už samo o sebe upozorňuje na závažnosť choroby a na ľudskú bezvýchodiskovosť možnosti uzdravenia. Avšak ešte než Ježiš slepca uzdraví dochádza k teologickej diskusii o príčinách choroby a o vlastnom zmysle zázračného uzdravenia. Kto sa prehrešil? pýtajú sa učeníci. V otázke učeníkov zaznieva rozšírená viera, že Boh odmeňuje dobro a trestá zlo. Ježiš tento názor jednoznačne odmieta. Otázka morálnej viny nesúvisí s podstatou veci. Na slepcovi sa má skôr zjaviť spásna Božia vôľa. Na konci tohto príbehu je teda celkom jasné: Jánovo evanjelium nechce len podať správu o uzdravení slepca. Rozprávanie o zázraku s musí čítať na inej rovine. Odráža sa v ňom aktuálny spor medzi judaizmom a mladými kresťanskými (Jánovskými) spoločenstvami. Jadrom sporu je Ježišova mesianita. Otázka odkiaľ Ježiš (vlastne) pochádza, to znamená či skutočne pochádza od Boha alebo je len človekom. Kresťanské spoločenstvo sa v tomto spore môže odvolávať na svoje konkrétne skúsenosti s Ježišom.
Literatúra:
Porsch, F.: Evangelium sv. Jana. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství.
Štefan Šrobár
autor je teológ
Pripájam niekoľko prosieb:
- Bože, pomôž nám, aby sme v problémoch a ťažkostiach života dokázali Ťa nasledovať
- Bože, posilni všetkých chorých a trpiacich
- Bože, pomôž nám v Tvojom svetle uvidieť svetlo