Štefan Šrobár: Vzkriesenie Lazara (Jn 11,1-45)

Bol chorý istý Lazar z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Lazar bol chorý, preto sestry poslali Ježišovi odkaz: Pane, ten ktorého miluješ je chorý. Keď to Ježiš počul povedal: Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby bol oslávený Boží Syn. (….) Keď tam Ježiš prišiel dozvedel sa, že Lazar je už štyri dni v hrobe. Marta povedala Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval môj brat by nebol umrel. Ale teraz viem, že čokoľvek prosíš od Boha, Boh ti to dá. Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane z mŕtvych. Marta mu vravela: Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení. Ježiš je povedal: Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa bude žiť aj keby umrel. Povedala mu: Áno pani, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.(….).

Teologické pozadie zázraku

Vzkriesenie Lazara je zachytené na konci Ježišovho verejného pôsobenia, ako posledné znamenie, ktoré prekonáva všetky zázraky. Dialógom medzi Ježišom a Martou chce evanjelista ponúknuť čitateľovi kľúč k pochopeniu príbehu o zázraku. Ježiš vyhlasuje čo je najhlbším zmyslom ochorenia jeho priateľa: Skrze ochorenie má byť Syn Boží oslávený a to nakoniec slúži k osláveniu Boha. Pozoruhodné na tejto odpovedi je, že Ježiš nehovorí: „Táto choroba nevedie s konečnou platnosťou k smrti, lebo ja Lazara vzkriesim, keby zomrel.“ Telesná smrť sa akoby vytráca (k nej predsa choroba vedie). Zázrak vzkriesenia akoby najskôr ani nestál za zmienku. Skutočnosť, na ktorej príbehu nakoniec záleží je oslávenie Boha a jeho Syna. V Jánovom evanjeliu ľudská bieda a medziľudské vzťahy sa stávajú druhoradými kvôli zdôraznenej kristológii. Ježiš v Jánovom evanjeliu ale predsa len zmierňuje ľudskú biedu a oslávenie Boha v sebe cez Ježišovu obetu za ľudí, ktorá spočíva v jeho smrti za nich. V Jánovom evanjeliu ide o pôvod a zmysle života vôbec, teda nielen o život v biologickom zmysle. Tieto Ježišove slová hovoria tiež, že každá bolesť má svoj hlbší zmysel, aj keď je tento zmysel skrytý. Vyhlásením Ja som Ježiš označuje seba ako vzkriesenia a život. Skutočnosť, že Ježiš je život pre svet a že ľudia môžu pravý život dosiahnuť len skrze neho je vedľa vyznania Ježišovho Božieho synovstva centrálnym posolstvom Jánovho evanjelia. Každý, to žije v tomto pominuteľnom svete, ale verí v Ježiša síce zomrie prirodzenou smrťou, ale predsa však „nezomrie“. „Nezomrieť na veky“ tu teda má rovnaký význam ako žiť.

Literatúra:

Porsch, F.: Evangelium sv. Jana. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství.

Štefan Šrobár
autor je teológ

Pripájam niekoľko prosieb:

  • Bože, pomôž nám žiť tak, aby sme sa s Ježišom mohli stretnúť na večnosti.
  • Bože, pomôž nám chápať zázraky ako Božie konanie vo svete.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.