Zdroj: Politics Today
Medzi najnaliehavejšie spoločenské problémy súčasnej doby patrí migrácia, chudoba a ekologická kríza. Tieto pálčivé problémy a otázky, týkajúce sa ľudského života a kultúry, nemusia zostať bezvýchodiskové. Môžu sa stať novou výzvou a „časom vhodným“ pre potrebné zmeny. A v kresťanskej reflexii môžu byť uchopené ako kairos.
Teológia oslobodenia sa rodí „z etického rozhorčenia nad chudobou a odstrčenosťou veľkých más nášho kontinentu na okraj spoločnosti“ (L. Boff). Postoj teológie oslobodenia predznačuje obrat, ktorý Gustavo Gutiérrez označuje ako zmenu perspektív: „Ide o vnímanie perspektívy tých, ktorí sa v dejinách nikde nevyskytujú.“ Pohľad chudobných patrí pre Gutiérreza medzi „základné intuície“ teológie oslobodenia. Je to perspektíva „vykorisťovaných tried, na okraj vytlačených rás a kultúr, ktorými sa pohŕda.“ Tieto skupiny nechcú zakúšať len pomoc, ale spravodlivosť – a k tomu patrí, že budú uznaní za subjekty.
Stefan Silber zdôraznil, s pohľadom na tematizáciu „evanjelizačného potenciálu chudobných“, na zhromaždení biskupov v Pueble: „Chudobní sú subjektami evanjelizácie, sú aj subjektami opcie pre chudobných (…). Chudobní sú cirkev; nie sú jednoducho príjemcami pomoci od cirkevnej hierarchie alebo užívatelia túžby po spravodlivosti, vychádzajúcej od angažovaných kresťanov. Sami majú ˏevanjelizačný potenciálˊ; sú nositelia Radostnej zvesti.“
Teológia oslobodenia dáva zaznieť hlasu chudobných. Je vedená presvedčením, že zmena perspektívy, ktorá umožňuje chudobným stať sa subjektom, vedie teológiu a cirkev (späť) k jej prapôvodnej identite. Chudobní tvoria locus theologicus, predstavujú inštanciu poznania a dosvedčovania viery. Gustavo Gutiérrez to formuluje nasledovne : „Keď prevezmeme perspektívu chudobných, budú viditeľné nové aspekty kresťanského zjavenia.“
Ľudia, ktorí musia žiť v chudobe, „odhaľujú“ a „verifikujú“ posolstvo evanjelia. „Sú to chudobní, ktorí nám robia pochopiteľným, aký je svet a akú službu má konať cirkev v tomto svete“, povedal Oscar Romero niekoľko týždňov pred svojou smrťou a dodal : „Svet chudobných nás učí, aká má byť kresťanská láska (…). Reálny svet chudobných nás tiež učí, čo znamená kresťanská nádej.“
Pochopiť chudobných ako „locus theologicus“ znamená zároveň angažovať sa za prekonanie neľudskej chudoby. Škandál spočíva v tom, že chudoba ako locus theologicus v storočí prepojených trhov a informácií sa nestratila, ale sa šíri a prehlbuje. (J. Estermann).
Literatúra
Gibellini, R. : Teológia XX. storočia. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999, s. 269.
Koch, K. : Konfrontace nebo dialog. Praha : Vyšehrad, 2000, s. 167.
Pranzl, F. G. : Intellectus liberationis. Malá typológie teológie osvobození. In : Teologické texty, roč. 24, č. 2, 2013, s. 58 – 67.
Štefan Šrobár
autor je teológ