„Náboženstvo v singulári“ je len akademický konštrukt – v skutočnosti existujú len mnohé náboženstvá. Je však treba dodať, že v skutočnosti neexistujú ani „náboženské systémy“, ako budhizmus, hinduizmus, islam, a tak ďalej. Aj to sú viac menej akademické konštrukty, zhrňujúce do jedného pojmu celé spektrum nesmierne pestrých javov.
Akú podobu mala cirkev na počiatku svojej existencie? Ani tu nemôžeme hovoriť jednoznačne, pretože cirkev počiatku je cirkev v množnom čísle. Je pre ňu vlastná dynamika obrazov. Na počiatku bola predovšetkým rôznosť, hovorí historik Jiří Hanuš. Galilejskí putujúci kazatelia, múdroslovná zvestovateľská línia v Galilei, jeruzalemské židokresťanstvo, helenisti v Jeruzaleme a v Antiochii, a ďalšie prúdy (Hanuš 2000, 38-39).
Kresťanstvo prechádza počas celých svojich, už viac než dvojtisícročných dejín mnohými premenami, radom „rekontextualizácií“, od nepatrnej židovskej sekty po oficiálne náboženstvo rímskej ríše, potom od jednotiaceho prvku stále sa rozpínajúcej západnej civilizácie po „jeden zo svetových názorov“ v rámci sekulárnej spoločnosti. A iste možno očakávať ďalšie metamorfózy kresťanstva v budúcich kultúrnych a spoločenských kontextoch (Halík 2006, 16).
Ani dnes nemôže cirkev existovať bez mnohosti obcí, zborov, hnutí, ktorým sú vlastné rozmanité teologické a bohoslužobné dôrazy. Samozrejme, že majú vyjadrovať aj jednotu medzi sebou, ako sa o to snažila napríklad jánovská teologická škola, keď pričlenila k svojmu evanjeliu dvadsiatu prvú kapitolu, v ktorej vyjadruje jednotu s ostatnými cirkvami v Malej Ázii zdôraznením úlohy apoštola Petra, pripomína Jiří Hanuš.
Literatúra
HALÍK, T. 2006. Prolínání světů. Ze života světových náboženství. Praha : Nakladatelství Lidové noviny.
HANUŠ, J. 2000. Očima historika. In : AD, č. 1. In : ŠROBÁR, Š. 2004. Chrám a cirkevné spoločenstvo. In : Listy, č. 4 – 5, s. 53.
Štefan Šrobár
autor je teológ