Sviatok Obetovania Pána sa slávil v Jeruzaleme už v 4. storočí na základe Lukášovho evanjelia.
Obetovanie prvorodených synov v Izraeli nariadil sám Boh. Bolo to na pamiatku usmrtenia egyptských prvorodených a záchrany izraelských prvorodených (Ex 13). Prvorodení v Egypte plnili úlohu kňazov v rodine. Ich usmrtením bol prerušený kontakt Egypta s jeho božstvami. Prvorodení plnili dôležitú úlohu aj v Izraeli. Boli strážcami tradícií. Prvorodení v Izraeli patrili Bohu a museli byť preto vykúpení obetou zvieraťa. Mária priniesla obetu chudobných, pár holúbkov. V Jeruzaleme žil vtedy nábožný Simeon, ktorý očakával „potešenie Izraela“. Boh mu zjavil, že neumrie skôr kým neuvidí Mesiáša. Preto prišiel do chrámu a v dieťati spoznal prorockým duchom prisľúbeného Mesiáša. Potvrdila to aj prorokyňa Anna. Simeon a Anna patrili k „chudobným Izraela“, ktorí očakávali Mesiáša ako priateľa a vysloboditeľa chudobných. Bolo to náboženské hnutie, ktoré sa sformovalo v Izraeli po babylonskom zajatí.
Štefan Šrobár
autor je teológ