Ján Krstiteľ, koptská ikona
Sú dva sviatky sv. Jána Krstiteľa: 24. júna sa slávi jeho narodenie a 29. augusta jeho mučenícka smrť. Vystúpenie a pôsobenie Jána Krstiteľa podľa všetkých evanjelií predchádza Ježišov príbeh. Ján Krstiteľ sa priamo podieľa na Božom diele spásy a preto má v evanjeliu svoje miesto vedľa Ježiša (Mk 1,1). Tak to vidí kresťanská tradícia. Objavuje sa náhle a bezprostredne, nepredchádza žiadna scéna povolania za proroka. Vo svetle starozákonnej zvesti sa stávali zreteľnými len hlavné obrysy Jánovej postavy, jeho kázanie, krst a násilná smrť, lebo len tie súviseli s Ježišovým príbehom. Krstiteľova postava a jeho zvesť majú pevné miesto v Ježišovej zvesti a tiež v cirkevnej tradícii. Okrem novozákonných kníh hovoria a sv. Jánovi Krstiteľovi aj niektoré iné spisy, z ktorých najvýznamnejšie sú Židovské starožitnosti židovského historika Jozefa Flavia z 1. storočia. Ale hlavné údaje o živote a pôsobení Pánovho predchodcu máme z evanjelií.
Krstiteľovo posolstvo
Biblické texty spojené s Jánom Krstiteľom sú v modernej reči tvrdou alternatívou. Nebol to človek spriaznený s chrámovým judaizmom a jeho tvrdé slová si musel vypočuť aj Herodes. Ján, ako aj Ježiš je prorokom prichádzajúceho Božieho kráľovstva. Nepatrí však medzi uchádzačov o mesiášstvo. Výzva k pokániu je adresovaná všetkým Izraelitom, bez rozdielu.
Žiadne odvolávanie sa na dedičnú príslušnosť k Božiemu ľudu nebude pri poslednom súde zohľadnené (Mt 3,7-10). Súd je už tak blízky ako interval medzi odkrytím koreňov a úderom, ktorým bude strom ktorý neprináša ovocie, zasiahnutý. Nie je možné už počítať so zárukami, danými Božiemu ľudu, alebo tým, ktorí sa pokladajú za „zbožných“. V Jánovej výzve k pokániu ožíva posolstvo starozákonných prorokov Božieho súdu. Z tejto výzvy hovorí aj naliehavá blízkosť Božieho kráľovstva a prichádzajúca rozhodujúca hodina sveta.
„Obrátenie“ je niečo celkom iné než kultické zadosťučinenie. Ale ani preklad „zmena zmýšľania“ ho celkom nevystihuje. Obrátenie sa totiž netýka len myslenia a je ním mienený aj čin. Je to smerovka riadiaca odvrátenie od starej bezbožnej minulosti a príklon k Bohu a k jeho prichádzajúcemu kráľovstvu. Horizont, ktorý sa otvára vo volaní Krstiteľa, rovnako ako aj v Ježišovej zvesti, je rozšírený a obsahuje viac než len individuálnu vnútornú obnovu človeka. Obrátiť sa znamená vytvoriť v sebe priestor aj pre obrátenie sveta.
Zrejme charizmatickému kazateľovi Jánovi nebolo ľahostajné, čo na jeho slová povedia chrámoví pracovníci či farizeji, ktorí boli spokojní sami so sebou. Samozvaný Ján Krstiteľ so zvláštnym výzorom, pozoruhodnými schopnosťami interpretovať náročné state z prorokov, ale bez akejkoľvek mocenskej podpory, bol pre nich zaujímavou epizódou. A bol by ňou aj ostal, keby to, čo hovoril zostalo nenaplnené. Ján Krstiteľ je preto z kresťanskej perspektívy označovaný za posledného proroka Prvej zmluvy, ktorou bol tzv. Starý zákon. Ten, ktorého ohlasoval, prišiel tento zákon naplniť. A začala sa napĺňať Druhá zmluva, tzv. Nový zákon, Druhá časť kresťanskej Biblie.
Čím ho mal naplniť? Naplnenie je vyjadrené zvláštnymi metaforami. Čo si má s nimi počať moderný človek? Vojen je viac ako dosť (Iz 2,4). Vlk a baránok, leopard a kozliatko, teliatko a lev budú žiť spolu (Iz 11,6-8). Sú to nereálne obrazy, ktoré však majú mobilizačný zámer. Proroci neveštia z kryštálovej gule. Oni sú prognostikmi veriacej „verejnosti“. Ten, kto začne veriť v možnosť premeny sveta na lepšie miesto pre život, ten ho už začne svojou vierou reálne aj meniť. Nestane sa to samo od seba. Príchodom toho, o ktorom hovorí Ján Krstiteľ však nastala možnosť. Možnosť oslobodenia sveta od arogancie moci.
Ani Ján Krstiteľ, pravdepodobne esén, ani Ježiš Nazaretský sa nepridali ani k mocným, ani k tým, čo sa považovali za „zbožných“. Naopak. Boli členmi „občianskej verejnosti“. Jánova hlava ostala na podnose. Ježiša zdvihli na kríž. Dejiny sa však opakujú. Arogancia moci je stále rozšírená. No je tu možnosť stať sa alternatívou. Chce to nájsť kľúč a dešifrovať biblické metafory. Neúspech verejného vystúpenia Jána Krstiteľa a Ježiša mali svoje veľkonočné pokračovanie. Len preto majú tieto úvahy aj dnes zmysel.
Literatúra
Kocúr, M.: theoBlogy, Bratislava: Art forum 2011, s. 69-71.
Bornkamm, G., Ježiš Nazaretský, Praha: Kalich 1975, s. 28-32.
Štefan Šrobár
autor je teológ