Zdroj: Wikipedia
František bol človek ako každý z nás. Žije, miluje život, má starosti, modlí sa, trpí, spieva a zdokonaľuje sa v láske k Bohu a stvoreniu. Mal intímny vzťah k stvoreniu, ktoré miloval a chránil. Bolo mu matkou a sestrou. Príroda je pre nás ako otvorená kniha, v ktorej sa musíme stále učiť čítať. V tom je pre nás František inšpirujúci. Bol stelesnením evanjelia, ktoré nosil na svojom tele v podobe Kristových rán. František nezomrel. Keby zomrel muselo by zomrieť aj evanjelium.
Dotyk s intímnou hĺbkou života
František bol radikalista, lebo aj evanjelium má radikálne požiadavky. Radikálna, slobodne zvolená chudoba nie je to isté ako nezavinená bieda. Slobodne zvolená chudoba oslobodzuje ľudské srdce od závislosti na veciach. Slobodný človek dokáže vnímať prúd života, ktorý ako vôľa prúdi celým vesmírom vo všetkých jeho podobách. Život je prúd, ktorý nemožno spredmetniť. Veda skúma len jeho mŕtve fragmenty, nie jeho pohyb. Martin Buber hovorí, že aj strom môžeme vnímať ako predmet, alebo náprotivok, s ktorým môžeme vstúpiť do vzťahu. Jeho predmetnosť sa stáva súčasťou vzťahu. Človek, ktorý pri pohľade na kvitnúci strom odhaľuje v ňom tajomstvo vôle k životu, vie o ňom viac ako učenec, ktorý skúma prejavy života pod mikroskopom. František nemal nikdy núdzu. Mal vždy všetkého dostatok. Bol to dôsledok jeho slobodného vzťahu k prírode. Bratom mu bol obilný klások a sestrou mu bola kvapka vody. Chcel to ponúknuť ľuďom. Pre Františka bola krása evanjelia ako krása lúky. „Pozrite, celá lúka je pekná. Hlaďte na ňu a neuvidíte nič len krásu lúky. A keď idete po nej, ste ako rieka, ktorá cez ňu tečie a obidvoch jej brehov sa drží. Celé evanjelium je krásne, keď my sme jeho riekou.“ Pri prechádzke lesom môžeme pocítiť vôľu k životu, ktorá prúdi v tajomnej sile stromu. Ak si vyberieme strom môžeme v ňom precítiť vesmírnu silu, ktorá spája zem s nebom. Nejde nám o objímanie stromov, ale o dotyk s tajomstvom života, ktorého je každý z nás súčasťou. František tušil túto hlbokú pravdu a preto sa rozhodol kázať aj kvetom. Evanjelium spôsobilo zásadný obrat v živote sv. Františka. Rozhodol sa pozerať sa aj na prirodzené veci v nadprirodzenom svetle. Nešlo mu o únik od prirodzených vecí, ale o schopnosť vidieť ich v novom svetle. Je to zdôvodnenie faktu, že keď kráčal zasneženým lesom len v košeli ako jeden z najväčších pustovníkov spieval piesne v jazyku trubadúrov. Každé pravé poznanie prechádza do prežívania. Nepoznávam podstatu javov, ale ju chápem analogicky k vôli k životu, ktorá je aj vo mne. Tak sa poznanie sveta stáva jeho prežívaním. Poznanie stávajúce sa prežívaním spôsobuje, že sa nestaviam k svetu ako len poznávajúci subjekt, ale núti ma vytvoriť si k nemu hlboký vzťah. Napĺňa ma úctou k tajomnej vôli k životu, ktorá pôsobí vo všetkom ako hybná sila vývoja k vyšším formám existencie. Tým, že ma privádza k mysleniu a vzbudzuje vo mne údiv nad bytím, vedie ma stále vyššie k výšinám úcty k životu. Tu púšťa moju ruku. Nemôže ma ďalej sprevádzať. Teraz musí moja vôľa k životu sama hľadať svoju cestu v živote. Poznanie ma kladie do vzťahu k svetu zvnútra tým, že mojou vôľou k životu prežívam všetko, čo ju obklopuje ako vôľu k životu. U Descartesa vychádza filozofovanie z tvrdenia: „Myslím, teda som.“ Celostná filozofia musí vychádzať z bezprostrednejšej a obsiahlejšej skutočnosti, ktorá znie: „Som život, ktorý chce žiť uprostred života, ktorý chce žiť.“,Od Darwina sa mnoho a právom hovorí o „prežití najschopnejšieho“. Aby však tento darwinovský boj o existenciu mohol fungovať, musí u súperiacich prvkov priamo predpokladať úpornú tendenciu k zachovaniu a prežitiu. Chuťou k životu rozumieme onú duševnú vlohu, zároveň rozumovú a citovú, ktorá nám umožňuje vidieť celok života sveta a činností ako žiariaci, zaujímavý a príťažlivý. Eduard leRoy v Blondelových stopách to nazval „hlbokou vôľou“. Vystupuje v každom človeku v trojakej podobe od „vôle prežiť“, cez „vôľu dobre žiť“ až k „vôli viac než žiť“. František hľadal vo svete Božie stopy, v človeku Boží obraz, aby mu pomohol k hlbšiemu životu podľa evanjelia.
Použitá literatúra
BUBER, M.: Ja a Ty. Praha: Mladá fronta, 1969, s. 10-11.
DILONG, R.: Svätec z Assisi. Novi Sad, 1987, s. 58.
LAUDATOSI´, Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2015, s. 11-12.
Štefan Šrobár
Autor je teológ