Chuťou k životu rozumieme onú duševnú vlohu, zároveň rozumovú a citovú, ktorá nám dáva vidieť celok života, sveta a činnosti, ako žiariaci, zaujímavý a príťažlivý. Eduard le Roy v Blondelových stopách ju nazval „hlbokou vôľou“. Teda niečo podstatne iné, než čistý cit. Predovšetkým preto, že sa vo svojich najvypracovanejších formách prejavuje ako podstatne dynamická a tvorivá. Vyskytuje sa v troch podobách, od „vôle prežiť“, cez „vôľu dobre žiť“ a ž k „vôli viac než žiť“. V dnešnom svete potrebujeme:
- Vedomie, že nie sme uväznení.
- Vedomie, že jestvuje východisko, že je vzduch, svetlo a láska niekde ďalej za hranicou smrti.
- Toto vedomie nevyhnutne potrebujeme bez ilúzií a fikcie, aby sme nezahynuli.
Ako udržiavať a stále viac rozširovať zdroj životného elánu v hĺbke človeka? Tisíce inžinierov a ekonómov po celej Zemi skúmajú problémy svetových zásob uhlia, nafty a uránu. Nikoho však nenapadne, aby bdel nad chuťou ľudstva žiť, aby meral jej „teplotu“, aby ju napájal, aby sa o ňu staral a konečne – aby ju zväčšoval. (P. T. de Chardin) Proces vykúpenia sa deje tak, že Božie kraľovanie preniká do sveta prostredníctvom ľudí, ktorí ani v ťažkých životných situáciách nestratili vôľu k životu a nádej vo víťazstvo dobra vo svete. Vyjadruje to aj v modlitbe väzňa od Freia Betta: „Pane, keď vzhliadaš na tých, ktorí nás uväznili a mučia nás (…), zabudni, Pane, na zlo, ktoré spáchali. A rozpomeň sa radšej na to, že táto obeť nás priblížila Tvojmu ukrižovanému Synovi : mučení sme prijali stigmy jeho rán, zamrežovaním jeho Ducha, naše odsúdenie nám otvorilo nádej jeho kráľovstva a poníženie radosť z toho, že sa stávame jeho deťmi.“ (K. Nandrásky)
Literatúra
Pierre Teilhard de Chardin, Chuť žít. Praha : Vyšehrad 1970, s. 175, 178, 180 – 182.
Karol Nandrásky, Milan Rúfus – poeta sacer v rozhovore so životom. Bratislava: Vydavateľstvo Q 111, 2002, s. 186.
Štefan Šrobár
autor je teológ