Prejav starokatolíckeho kňaza Martina Kováča na zhromaždení za odluku cirkví od štátu v nedeľu 12. septembra 2021 v Bratislave.
Milé priateľky a priatelia,
priznám sa, že na dnešné zhromaždenie som išiel trochu s rozpakmi. S rozpakmi preto, že v našej spoločnosti sa často akoby stavala bariéra medzi „dobrých veriacich“ a „zlých ateistov, ktorí chcú cirkvi ublížiť“. No na druhej strane je podľa mňa viac vecí, ktoré nás spájajú – a osobne som presvedčený, že aj odluka môže byť postupne jednou z nich.
Zdá sa, že niektorí sa dnešné podujatie snažia rámcovať ako akciu, ktorá je namierená proti pápežovi Františkovi a jeho návšteve na Slovensku. Napriek tomu ja osobne musím povedať, že sem prichádzam ako starokatolícky kňaz. Prichádzam sem aj ako sympatizant reformného úsilia pápeža Františka v cirkvi. Chcem ho v tomto úsilí podporiť – a verím, že v tom nie som jediný.
Neprichádzam sem teda ako nepriateľ cirkvi. Práve naopak: som kňaz a človek, ktorému na prežití cirkvi úprimne záleží. A práve preto som za odluku! Našiel som v kresťanstve súzvuk so svojím životným príbehom a verím, že svoju autenticitu získava práve vtedy, ak dokáže prežiť aj bez štátnych peňazí.
Pápež František vo svojom programovom dokumente, v jeho prvej encyklike Evangelii gaudium, píše: „je mi milšia ‚otlčená ‘ Cirkev, doráňaná a zašpinená tým, že vychádza do ulíc, než Cirkev chorá z uzavretia a pohodlnosti, z upätosti na vlastné istoty. Nechcem takú Cirkev, ktorá robí všetko, aby si udržala centrálne postavenie, a nakoniec zostane zamotaná v spleti svojich mánií a procedúr.“
Nezdá sa vám, že práve tento Františkov text tak trochu hovorí aj o téme nášho zhromaždenia? O tom, že sa usiluje o cirkev, ktorá je sebestačná, chudobná a slúžiaca? O cirkev, ktorá nepotrebuje na svoje prežitie peniaze daňových poplatníkov?
Odluku cirkví od štátu považujem za poslednú nenaplnenú požiadavku Novembra 89. A je mi veľmi ľúto, že cirkvi sa tak silne upli na štátny príspevok. Zvykli si naň. Stali sa na ňom závislé. Je mi veľmi ľúto, že predstavitelia cirkví dodnes nie sú schopní povedať NIE tomuto príspevku.
Osobne som presvedčený, že čím neskôr k odluke dôjde – a ono k nej raz určite dôjde – tým to bude aj pre samotné cirkvi na Slovensku bolestivejšie. Už 30 rokov mohli svojim veriacim vysvetľovať, že stoja za podporu. Že to, čo hovoria a robia má zmysel a oplatí sa to podporiť. A práve toto nerobili.
Sme naopak svedkami rôznych spoločných fotiek vysokých cirkevných a štátnych predstaviteľov – a nedá sa pri nich zbaviť dojmu, že účelom týchto stretnutí je najmä podliezanie mocným a zachovanie štátneho príspevku pre cirkvi. A je to ostudné! Ostudné tak pre veriacich, ako aj pre sekulárnu spoločnosť.
Dnes tu som, lebo verím…
Verím v kresťanstvo a v to, že viera má čo človeku povedať aj dnes.
Verím v kresťanstvo, ktoré nie je ustráchané a závislé na štátnych peniazoch.
Verím v kresťanstvo, ktoré je nezávislé na politickej moci a nepotrebuje sa podliezať mocným, aby prežilo.
Práve naopak verím, že vo viere je niečo veľmi silné a hlboké, čo prežije za každých okolností.
Som tu, lebo podporujem sekulárny štát. Pretože jedine štát, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo a žiadnu ideológiu dokáže zaručiť mier a spolužitie nás všetkých vedľa seba. Bez ohľadu na to či veríme alebo neveríme. Bez ohľadu na naše vnútorné presvedčenie.
Som tu preto, že finančnú odluku cirkví od štátu vnímam ako cestu k zrelosti a dospelosti, ktorá by mala byť záujmom aj nás veriacich.
Milé priateľky a priatelia, jeden z titulov pápeža je pontifex: ten, ktorý stavia mosty. A verím, že aj táto téma, téma odluky cirkví od štátu a zrušenia Vatikánskych zmlúv, je témou, kde tieto mosty môžeme nájsť.
Ďakujem za vašu pozornosť!
Martin Kováč
starokatolícky kňaz a teológ