Viete čo je pre mňa jedným z najkrajších a najsilnejších obrazov Dobrého pastiera v Biblii? Že stojí na strane menšín. Necháva 99 oviec a vyberá sa za tou jedinou, ktorá sa ocitla na okraji a v núdzi. Nedostávame pritom odpoveď, prečo sa v tejto núdzi ocitla. Či to bolo nedopatrením, vyčerpaním, vekom alebo proste vlastnou blbosťou. Dobrý pastier to nerieši. Vidí, že je v núdzi a tak sa vyberá za ňou.
O to viac ma vyrušilo, keď som minulý týždeň počul opäť jedného zo slovenských biskupov pohoršovať sa nad menšinovými politikami a rozhorčovať sa nad „nadprávami menšín“. Čo je to za pastiera?
Prepáčte, ale je pre mňa vrcholne trápne, keď sa príslušníci a príslušníčky privilegovanej väčšiny hlasno pohoršujú nad úprimnými snahami o pomoc znevýhodneným. Ba keď dokonca u väčšiny podporujú závistlivé, ukrivdené a priamo či nepriamo aj nenávistné hlasy, ktoré menšiny vnímajú ako obtiaž a problém.
Áno, dlhodobo ma trápi, že najvyššie pozície v cirkvách na Slovensku – a v podstate úplne bez rozdielu vierovyznania – zastávajú ľudia, ktorí stoja na strane väčšiny a koketujú s mocnými. Namiesto toho, aby svojou symbolickou pastierskou palicou naprávali pomýlené ovečky ich ešte prikrmujú nezdravou stravou a rozdúchavajú v nich vášne.
Autor: nakedpastor
„Zasa ďalší blog o LGBTIQ+ ľuďoch…,“ povedia si určite niektorí. No tu vonkoncom nejde len o nich, hoci by som si tiež nechcel prejsť tým, čo musia medzi slovenskými “autentickými kresťanmi” často zažívať. Nejde ale iba o ne a o nich!
Ide napr. o rómske deti, ktoré kvôli cirkevnoprávnym predpisom odmietajú miestni duchovní pokrstiť, ktoré musia chodiť do kostola v inom čase než deti z väčšinovej populácie alebo majú prvé sväté prijímanie v inom termíne, aby to nepôsobilo pohoršenie (všetko reálna skúsenosť).
Ide o ľudí bez domova, ktorí v čase zákazu vychádzania dostávali v Bratislave pokuty za to, že boli na ulici. A našli sa dokonca politici, ktorí to obhajovali.
Ide o matky samoživiteľky, ktoré sa v čase COVIDu ocitli viac než inokedy v ťažkostiach – nielen finančných – a ktorých sa tu poriadne nikto nezastal.
Ide o nepočujúcich, nevidiacich a inak hendikepovaných a ich rodiny, ktoré si tiež musia prežiť svoje. A verte, že na „skazenom liberálnom západe“ existujú také príklady z cirkevnej pastorácie, o akých sa nám na „kresťanskom Slovensku“ ani len nesníva. Lebo veď väčšina to nepotrebuje a snáď tu nebudeme dávať menšinám také „nadpráva“!!!
Ide o náboženské menšiny, ktoré na Slovensku nemôžu získať ani len normálne právne uznanie – a ktorých sa NIKTO z najvyšších predstaviteľov registrovaných cirkví nezastal, keď sa na nich útočilo v parlamente a prijímal sa extrémne prísny zákon o registrácii nových cirkví a náboženských spoločností.
Našťastie sme tu vždy mali zopár ojedinelých hlasov, ktoré cirkvám navracali ich evanjeliový obraz a aspoň trochu naprávali ich (oprávnene) pošramotenú spoločenskú reputáciu. Pravdou však je, že vo svojich cirkvách títo odvážni muži a ženy väčšinou stoja na periférii a sú vlastnými autoritami skôr trpení, než by mal ich príklad byť systémovo podporovaný a napodobovaný.
Modlím sa za to, aby sa to zmenilo. Modlím sa za biskupov a biskupky, farárov a farárky, diakonov a diakonky či akýchkoľvek ďalších služobníkov a služobníčky cirkvi, ktorí nebudú iba populisticky nadbiehať väčšine, ale ktorí budú kultivovať verejnú diskusiu a stavať sa za maličkých. Ktorí zanechajú pohodlie 99 a vyberú sa za jedinou v núdzi. A ktorí aj závistlivé názory väčšiny budú obracať k solidarite s tými na okraji. Aj za cenu vlastného zašpinenia sa či ohrozenia.
Lebo správnych pastierov a pastierky je cítiť po ovciach. A kvalita spoločnosti sa predsa meria podľa toho, ako sa majú tí najslabší v nej…