Dnes si pripomíname sviatok sv. Cyrila a Metoda, ktorých idealizovaný obraz v cirkvi je však z pohľadu súčasných historikov pomerne problematický.
O ich krátkom pôsobení na našom území medzi rokmi 863 – 885 dnes vieme, že ich misia mala značné politické motivácie, že kresťanstvo tu bolo už približne dve generácie pred ich príchodom i to, že po dlhom období zabudnutia ich popularita prudko vzrástla až v čase osvietenectva a národného obrodenia v 19. storočí – čo so sebou opäť nieslo politické konotácie. O poslednej skutočnosti svedčí napr. fakt, že prvý kostol na území Slovenska im bol zasvätený až v roku 1863 (Selce v okrese Banská Bystrica).
V čom je teda prínos misie solúnskych bratov? Veď v súčasnosti nepíšeme cyrilikou ani azbukou a byzantská liturgia sa na našom území slávi len veľmi málo. Situácia na Veľkej Morave sa navyše po Metodovej smrti vyvinula tak, že jeho žiaci boli vyhnaní a na našom území vyhralo latinské kresťanstvo, čím sa naše územie prirodzene stalo súčasťou západného sveta.
Napriek tomuto neúspechu bola nepochybne zaujímavou ich vízia a praktický pokus o zvyšovanie gramotnosti prostredníctvom zavedenia vlastného písma a používania zrozumiteľného jazyka pri bohoslužbe. Na tento krok však miestne obyvateľstvo zjavne ešte nebolo pripravené. Z podnetu Cyrila a Metoda bolo na území Veľkej Moravy taktiež zriadené arcibiskupstvo a v Nitre biskupstvo.
Nemenej zaujímavými sú i diplomatické schopnosti solúnskych bratov. Konštantín pred príchodom na Veľkú Moravu patril do kruhu vzdelancov okolo patriarchu Fótia, pričom sa podľa niektorých historikov osvedčil v dialógu s moslimami, Židmi a s obrazoborcami. Neskôr sa ich diplomatické schopnosti ukázali aj pri jednaniach s rímskymi biskupmi – pápežmi Hadriánom II. (867 – 872) a Jánom VIII. (872 – 882).
Je zrejmé, že hľadať korene svojej štátnosti v misii Cyrila a Metoda, či odvolávať sa k„cyrilometodskej tradícii“ je z historického hľadiska celkom bezobsažné a pritiahnuté za vlasy. Ak sa však dnes chceme aj cez rôzne ideologické nánosy inšpirovať týmito svätcami, ich odkazom pre nás môže byť jednak úsilie o také kresťanstvo, ktoré je zrozumiteľné a pochopiteľné, ale aj odvaha vstúpiť do dialógu s inakosťou.
Martin Kováč, starokatolícky diakon a doktorand teológie
Zdroj obrázka: SME.sk