Liberálna teológia je smer evanjelickej teológie v 19. a 20. storočí, ktorý chcel ukázať kresťanstvo ako racionálne a užitočné, zlúčiteľné s nárokom človeka na slobodu. (K. Rahner, H. Vorgrimler) Liberálna teológia (liberale Theologie) sa rodí zo stretnutia liberalizmu ako sebauvedomenia európskeho meštianstva 19. storočia s evanjelickou teológiou. Má svojich historických predchodcov v Hegelovej filozofii náboženstva a v Schleiermacherovej teológii. Nie je to dajaká dobre zadefinovaná škola ako skôr mnohotvárne hnutie, v ktorom možno rozlíšiť rozličné myšlienkové prúdy. Názov liberálna teológia dostala racionalistická interpretácia Nového zákona (Baur, Strauss, Bauer) v prvej polovici devätnásteho storočia.
V správnejšom slova zmysle je za liberálnu teológiu označované uvažovanie göttingenského teológa Albrechta Ritschla (1822-1889) a jeho školy, ktorá združovala systematických teológov akým bol Herrmann, bádateľov Starého zákona ako Wellhausena, bádateľov Nového zákona ako Jűlichera, ktorý adresoval prísnu kritiku Barthovmu Listu Rimanom, historikov ako Harnacka a filozofov náboženstva, akým bol Troeltsch a mala svoj orgán v časopise Christliche Welt, založenom v Berlíne v roku 1877, ktorý si zaumienil, že sa bude zaoberať novými problémami sveta a spoločnosti v evanjelickej perspektíve a že pre svet učencov sprostredkuje výsledky výskumu teológie, ktorá sa považovala za kritickú. Mala nasledovné charakteristiky: a) rigorózne prevzatie historicko-kritickej metódy a jej výsledkov; b) relativizovanie dogmatickej tradície Cirkvi a najmä kristológie; c) prevažne etický výklad kresťanstva.
V súlade s liberálnym optimizmom sa zameriavala na čo najväčšie zosúladenie kresťanského náboženstva s kultúrnym povedomím svojej doby. Harnackova Podstata kresťanstva a Troeltschova Absolútnosť kresťanstva sú dva najvýznamnejšie dokumenty liberálnej teológie, ktorá sa predstavila na úsvite nového storočia.
Liberálna teológia mala vplyv aj v oblasti katolíckej teológie, keď prispela ku vzniku modernizmu v prvom desaťročí dvadsiateho storočia a podobne aj na severoamerickú teológiu, kde prispela k potvrdeniu Social Gospel (sociálneho evanjelia) v druhom desaťročí dvadsiateho storočia.
Názov „liberálna teológia“ sa niekedy berie nie ako historiografická kategória, ale ako teoretická kategória. V tomto prípade sa pod liberálnou teológiou rozumie vo všeobecnosti každý teologický pokus, ktorý v mene historicko-kritickej metódy vyžaduje dogmatickú revíziu alebo relativizáciu kristológie. (R. Gibellini)
Najzávažnejším výsledkom liberálnej teológie je kritika Biblie. Liberálna teológia pochádzajúca od A. Ritschla, ktorá si udržala vplyv až do súčasnosti. Vidí lásku k Bohu len v realizácii lásky k blížnemu a snaží sa o uskutočnenie Božieho kráľovstva premenou spoločnosti. Ide o etický základ dogmatiky. ( K. Rahner, H. Vorgrimler)
Použitá literatúra
GIBELLINI, R., Teológia XX. storočia. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška 1999.
RAHNER, K., VORGRIMLER, H., Teologický slovník. Praha: Zvon 1996.
Štefan Šrobár
autor je teológ