Komuniké IBK – Bern – Utrecht (2015)

Úvahy o „kompatibilite“ doterajších ekumenických vzťahov a o bilaterálnych dialógoch v službe jednoty.

Biskupi Medzinárodnej starokatolíckej biskupskej konferencie (IBK) na svojom výročnom zasadnutí v Prahe, Českej republike, v júni 2015 rozhodli v prospech spoločenstva so Švédskou cirkvou.
Členovia IBK taktiež hovorili o celkovom pohľade na súčasné ekumenické vzťahy a bilaterálne dialógy. Táto téma bola vo väčšej miere pokrytá na stretnutí v Amersfoorte, v Holandsku, v auguste 2015, na ktoré boli pozvaní všetci členovia rôznych dialogických komisií. Diskusie sa týkali otázky, ako stanoviť priority [ekumenického dialógu] a zohľadniť pritom teologické, cirkevno-politické i finančné aspekty, a súčasnú ekumenickú úlohu Utrechtskej únie. V závere stretnutia účastníci vyjadrili túžbu, aby sa takéto stretnutia do budúcna konali pravidelne. Pre IBK sú obzvlášť dôležité nasledujúce základné úvahy:

  • So zreteľom na ranokresťanský model jednoty a štruktúry sa Utrechtská únia z ekleziologickej perspektívy nachádza najbližšie k pravoslávnym cirkvám a Anglikánskemu spoločenstvu. Starokatolícke cirkvi Utrechtskej únie a celosvetové Anglikánske spoločenstvo dosiahli plné spoločenstvo („full communion“) už v roku 1931, aj keď otázka prekrývajúcich sa jurisdikcií, ktorá bola spočiatku opomenutá, ešte stále nie je doriešená. Dialóg s pravoslávnymi cirkvami na globálnej úrovni, ktorý bol zavŕšený v roku 1987 zatiaľ neviedol k plnému spoločenstvu, keďže pravoslávne cirkvi vyjadrili svoje obavy ohľadom existujúceho spoločenstva medzi starokatolíckym spoločenstvom s anglikánmi a svätenia žien, ktoré praktizujú anglikánske i starokatolícke cirkvi. V aktuálnej fáze pravoslávno-anglikánskeho dialógu na globálnej úrovni sa však nejaví, že by tieto témy boli otázkami viery. Bolo by preto užitočné, ak by došlo k ich trilaterálnemu objasneniu.
  • S narastajúcou globalizáciou nadviazala Utrechtská únia vzťahy s ďalšími nezávislými katolíckymi cirkvami. V nadväznosti na dohody o vstupe do plného spoločenstva s Filipínskou nezávislou cirkvou v roku 1965 a Švédskou cirkvou v roku 2015 sa pozornosť obracia na cirkev Mar Thoma v Indii (Sýrsko-malakarská cirkev Mar Thoma). IBK očakáva, že o plnom spoločenstve s cirkvou Mar Thoma rozhodne na svojom pravidelnom zasadnutí v roku 2016 pričom predpokladá, že cirkvi dovtedy zavŕšia proces recepcie.
  • Dialóg s Rímskokatolíckou cirkvou na globálnej úrovni a miestny dialóg medzi Starokatolíckou cirkvou v Nemecku a Spojenou evanjelickou luteránskou cirkvou v Nemecku (VELKD) sa nachádzajú na inej úrovni.

Cieľom pre nadchádzajúce roky preto nie je začínať ďalšie dialógy, ale prehlbovať existujúce ekumenické vzťahy a dialógy, pričom treba zohľadniť tri aspekty:

  1. Do akej miery sa doterajšie dokumenty zhodujú vo svojej podstate? Ktoré zmeny v rozličných vzťahoch a textoch si vyžadujú spoločné stanovisko všetkých zúčastnených strán? Sú napríklad pre „spoločnú cirkev“ konštitutívne prvé tri ekumenické koncily? Alebo prvé štyri, či prvých sedem?
  2. Teoreticky by mali dve cirkvi, ktoré sú v plnom spoločenstve a v dôsledku migrácie pôsobia na tom istom území, vyvodiť „štrukturálne dôsledky“. Do akej miery sú ale naozaj ochotné urobiť to? V akom rozsahu by bolo vhodné brať do úvahy kultúrne aspekty? A do akej miery by to vôbec bolo možné vo svetle textov konsenzu, ktoré boli doteraz vydané?
  3. Do akej miery nové etické témy, akými sú napr. prístupy k homosexualite a význam manželstva a rodiny, spochybňujú už existujúce dohody?

Členovia IBK pevne veria, že tieto úvahy a ich výsledky budú veľmi dôležité pre ďalšie dialógy a ekumenické vzťahy.

Bern a Utrecht, október 2015
Biskup Dr. Harald Rein, Sekretár IBK

Zdroj: http://www.utrechter-union.org/?b=456,
Pracovný preklad do slovenčiny: Martin Kováč