Úvahy o „kompatibilite“ doterajších ekumenických vzťahov a o bilaterálnych dialógoch v službe jednoty.
Biskupi Medzinárodnej starokatolíckej biskupskej konferencie (IBK) na svojom výročnom zasadnutí v Prahe, Českej republike, v júni 2015 rozhodli v prospech spoločenstva so Švédskou cirkvou.
Členovia IBK taktiež hovorili o celkovom pohľade na súčasné ekumenické vzťahy a bilaterálne dialógy. Táto téma bola vo väčšej miere pokrytá na stretnutí v Amersfoorte, v Holandsku, v auguste 2015, na ktoré boli pozvaní všetci členovia rôznych dialogických komisií. Diskusie sa týkali otázky, ako stanoviť priority [ekumenického dialógu] a zohľadniť pritom teologické, cirkevno-politické i finančné aspekty, a súčasnú ekumenickú úlohu Utrechtskej únie. V závere stretnutia účastníci vyjadrili túžbu, aby sa takéto stretnutia do budúcna konali pravidelne. Pre IBK sú obzvlášť dôležité nasledujúce základné úvahy:
- So zreteľom na ranokresťanský model jednoty a štruktúry sa Utrechtská únia z ekleziologickej perspektívy nachádza najbližšie k pravoslávnym cirkvám a Anglikánskemu spoločenstvu. Starokatolícke cirkvi Utrechtskej únie a celosvetové Anglikánske spoločenstvo dosiahli plné spoločenstvo („full communion“) už v roku 1931, aj keď otázka prekrývajúcich sa jurisdikcií, ktorá bola spočiatku opomenutá, ešte stále nie je doriešená. Dialóg s pravoslávnymi cirkvami na globálnej úrovni, ktorý bol zavŕšený v roku 1987 zatiaľ neviedol k plnému spoločenstvu, keďže pravoslávne cirkvi vyjadrili svoje obavy ohľadom existujúceho spoločenstva medzi starokatolíckym spoločenstvom s anglikánmi a svätenia žien, ktoré praktizujú anglikánske i starokatolícke cirkvi. V aktuálnej fáze pravoslávno-anglikánskeho dialógu na globálnej úrovni sa však nejaví, že by tieto témy boli otázkami viery. Bolo by preto užitočné, ak by došlo k ich trilaterálnemu objasneniu.
- S narastajúcou globalizáciou nadviazala Utrechtská únia vzťahy s ďalšími nezávislými katolíckymi cirkvami. V nadväznosti na dohody o vstupe do plného spoločenstva s Filipínskou nezávislou cirkvou v roku 1965 a Švédskou cirkvou v roku 2015 sa pozornosť obracia na cirkev Mar Thoma v Indii (Sýrsko-malakarská cirkev Mar Thoma). IBK očakáva, že o plnom spoločenstve s cirkvou Mar Thoma rozhodne na svojom pravidelnom zasadnutí v roku 2016 pričom predpokladá, že cirkvi dovtedy zavŕšia proces recepcie.
- Dialóg s Rímskokatolíckou cirkvou na globálnej úrovni a miestny dialóg medzi Starokatolíckou cirkvou v Nemecku a Spojenou evanjelickou luteránskou cirkvou v Nemecku (VELKD) sa nachádzajú na inej úrovni.
Cieľom pre nadchádzajúce roky preto nie je začínať ďalšie dialógy, ale prehlbovať existujúce ekumenické vzťahy a dialógy, pričom treba zohľadniť tri aspekty:
- Do akej miery sa doterajšie dokumenty zhodujú vo svojej podstate? Ktoré zmeny v rozličných vzťahoch a textoch si vyžadujú spoločné stanovisko všetkých zúčastnených strán? Sú napríklad pre „spoločnú cirkev“ konštitutívne prvé tri ekumenické koncily? Alebo prvé štyri, či prvých sedem?
- Teoreticky by mali dve cirkvi, ktoré sú v plnom spoločenstve a v dôsledku migrácie pôsobia na tom istom území, vyvodiť „štrukturálne dôsledky“. Do akej miery sú ale naozaj ochotné urobiť to? V akom rozsahu by bolo vhodné brať do úvahy kultúrne aspekty? A do akej miery by to vôbec bolo možné vo svetle textov konsenzu, ktoré boli doteraz vydané?
- Do akej miery nové etické témy, akými sú napr. prístupy k homosexualite a význam manželstva a rodiny, spochybňujú už existujúce dohody?
Členovia IBK pevne veria, že tieto úvahy a ich výsledky budú veľmi dôležité pre ďalšie dialógy a ekumenické vzťahy.
Bern a Utrecht, október 2015
Biskup Dr. Harald Rein, Sekretár IBK
Zdroj: http://www.utrechter-union.org/?b=456,
Pracovný preklad do slovenčiny: Martin Kováč