Aké sú špecifiká našej liturgie?
Slávenie eucharistie v malom spoločenstve
Ak chceme nájsť nejaké špecifiká starokatolíckej liturgie, jedným z prvých charakteristických znakov, ktorý si účastníci našich bohoslužieb všimnú prakticky okamžite je, že ide o katolícku liturgiu malých spoločenstiev. To, že sú starokatolícke spoločenstvá väčšinou pomerne malé sa prirodzene podpisuje aj na ich bohoslužobnom živote. Len ťažko je u nás možné nájsť spoločenstvá „anonymných lavíc“, kde by sa dalo ľahko stratiť.
Na druhej strane nám to umožňuje prežiť liturgiu z blízka, hlbšie, ľudskejšie… V malom spoločenstve sa akosi prirodzene vytráca strohý formalizmus a eucharistia sa tak skutočne stáva oslavou celej zhromaždenej obce, čím sa usilujeme priblížiť kresťanským spoločenstvám prvých storočí. Usilujeme sa vytvoriť priestor pre zapojenie a modlitby všetkých zhromaždených veriacich, počas Pánovej modlitby (Otče náš…) sa môžeme spoločne chytiť za ruky okolo oltára, znak pokoja sa stáva namiesto strohého podania rúk neformálnejším vyjadrením odpustenia, zmierenia, lásky a prijatia.
Ekumenický lekcionár a používanie Slovenského ekumenického prekladu
Naše nedeľné biblické čítania vychádzajú z poriadku tzv. ekumenického lekcionára (ang. Revised Common Lectionary – Revidovaný spoločný lekcionár). Základom tohto poriadku je rímskokatolícky lekcionár, ktorý bol vydaný v roku 1969 ako ovocie Druhého vatikánskeho koncilu. Z neho pochádza systém troch nedeľných čítaní (1. Starozákonné čítanie súvisiace s následným medzispevom zvyčajne z knihy Žalmov, 2. Epištola, 3. Evanjelium). Dominantným čítaním je evanjelium, pričom lekcionár je rozdelený na 3 samostatné roky podľa prvých troch tzv. synoptických evanjelií: A – Matúš, B – Marek, C – Lukáš. Evenjelium podľa Jána sa číta počas slávnostných období liturgického roka – v adventnom, vianočnom, pôstnom a veľkonočnom období. Rozdiel oproti rímskokatolíckemu poriadku čítaní sa objavuje najmä v období po Zoslaní Ducha Svätého, a to konkrétne v starozákonných čítaniach, ktoré sú v rímskokatolíckom lekcionári zámerne vyberané tak, aby tematicky súviseli s evanjeliom. Takýto výber bol však viacerými odborníkmi kritizovaný, keďže nerešpektuje pôvodnú výstavbu Starého zákona a v konečnom dôsledku môže pôsobiť ako násilné a účelové vytrhávanie textov z ich pôvodného kontextu. Autori ekumenického lekcionára naproti tomu zvolili tzv. semikontinuálne čítanie textov: v roku A sa čítajú texty, ktoré sa týkajú zmluvy (najmä Genezis a Exodus), v roku B „dávidovská“ múdroslovná literatúra (napr. Knihy Samuelove, kráľov, Príslovia, Jób) a v roku C prorocké knihy (predovšetkým kniha proroka Jeremiáša). Napriek tejto obmene však aj ekumenický lekcionár zachováva tematickú súvislosť medzi čítaniami. Pôvodné starozákonné čítania podľa rímskokatolíckeho poriadku však aj v ekumenickom lekcionári zostávajú ako jeden z možných variantov čítania.
(Viac sa môžete dočítať napr. v článku českého litugistu Pavla Hradilka tu).
Nielenže náš poriadok čítaní vychádza z ekumenického lekcionára, ale aj ich konkrétne znenie vždy čítame zo Slovenského ekumenického prekladu Biblie. Zdá sa, že sme v tomto ohľade zatiaľ prvá liturgická cirkev na Slovensku, ktorá sa rozhodla ako liturgický preklad používať výlučne ekumenický preklad Biblie.
Všeobecná spoveď a eucharistická pohostinnosť
Súčasťou našej liturgie je aj všeobecná spoveď, ktorú naše liturgické poriadky zaraďujú do časti bohoslužby po kázni. Po tichom vyznaní hriechov a spoločnej kajúcnej modlitbe udeľuje kňaz všetkým zhromaždeným rozhrešenie.
Jednou z najvýznamnejších súčastí nášho liturgického slávenia je otvorený eucharistický stôl pre všetkých pokrstených veriacich, ktorí veria v Pánovu prítomnosť v tejto sviatosti a ľutovali svoje hriechy. Prijímanie sa podáva zásadne „pod obojím“, teda pod spôsobom chleba i vína. Chceme tak vyjadriť, že my sami nie sme majiteľmi sviatostí, ale len ich pokornými správcami. Je to jedine sám Kristus, kto pozýva svojich veriacich a ponúka sa im vo svojom slove a sviatostiach.
Ekumenická otvorenosť a rodovo inkluzívny jazyk
Oproti slovenskej rímskokatolíckej liturgii sa snažíme len o drobné obmeny zaužívaných textov liturgických odpovedí, aby sme tak ľuďom umožnili aktívne sa zapojiť do liturgie. Spomenuté drobné zmeny zakladáme na dvoch kritériách: ekumenická otvorenosť, ktorá prirodzene vychádza aj zo zloženia účastníkov našich bohoslužieb a rodová inkluzivita – keďže viaceré zaužívané texty v slovenskom preklade rímskokatolíckej liturgie sú formulované výlučne v mužskom rode (napr. namiesto „…že som veľa zhrešil“ používame rodovo inkluzívne „…že často hreším“, alebo namiesto „Pane, nie som hoden…“ hovoríme „Pane, nezaslúžim si…“, čo môže povedať rovnocenne muž i žena). Treba povedať, že prekladatelia českej rímskokatolíckej liturgie zjavne zohľadňovali podobné kritériá viac, ako na Slovensku…
