Medzinárodná starokatolícka biskupská konferencia zriadila novú delegatúru na Slovensku (25. 6. 2020)

Utrecht/Praha 25. júna 2020: V dňoch 24. – 25. júna 2020 zasadala prostredníctvom videokonferencie Medzinárodná starokatolícka biskupská konferencia, ktorá združuje biskupov starokatolíckych cirkví Utrechtskej únie. Biskupi si vypočuli správy o situácii jednotlivých národných cirkví a zdieľali svoje skúsenosti z obdobia koronavírusovej krízy. Zaoberali sa aj situáciou slovenských starokatolíckych veriacich a rozhodli o zriadení novej delegatúry na Slovensku.

V dňoch 24. – 25. júna 2020 zasadala Medzinárodná starokatolícka biskupská konferencia (IBK) biskupov starokatolíckych cirkví Utrechtskej únie. Júnové zasadnutie sa malo pôvodne uskutočniť v holandskom Amersfoorte a malo byť spojené s biskupskou vysviackou novozvoleného utrechtského arcibiskupa Bernda Walleta. Z dôvodu opatrení proti šíreniu nového koronavírusu COVID-19 sa však nakoniec uskutočnilo formou videokonferencie a biskupská konsekrácia sa presunula na iný termín.

Biskupi si vypočuli správy o situácii jednotlivých národných cirkví a zdieľali svoje skúsenosti z obdobia koronavírusovej krízy. Biskupská konferencia si zároveň vypočula správu českého biskupa Pavla Benedikta Stránského o situácii starokatolíckych veriacich na Slovensku a rozhodla o zriadení tzv. delegátskeho územia pre Slovenskú republiku. Správou tohto územia bol poverený práve český biskup Pavel Stránský.

Delegátske územie je nediecézna kanonická štruktúra zriaďovaná IBK mimo územia existujúcich biskupstiev, kde sa nachádzajú starokatolícki veriaci a starokatolícke cirkevné obce, no ich počet ešte nie je postačujúci na vytvorenie samostatnej diecézy. Delegátske územie zriaďuje a zrušuje IBK a vždy poveruje jedného zo svojich členov, aby voči delegátskemu územiu plnil úlohu biskupa ordinára. Podobné delegátske územia existovali alebo existujú vo Francúzsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine alebo v Škandinávii. Delegátske územie disponuje určitou mierou samosprávy, je ale skrze biskupa – delegáta pevne previazané s Utrechtskou úniou a IBK, ktorej priamo podlieha.

Štátom registrovaná Starokatolícka cirkev na Slovensku pod vedením Augustína Bačinského, ktorá vznikla v roku 1995 v dôsledku rozdelenia Československa, sa začiatkom roka 2004 rozišla s Utrechtskou úniou starokatolíckych cirkví. Pán Bačinský sa totiž 8. februára 2004 nechal vysvätiť na biskupa v Portugalsku biskupom Antoniom Raposom, ktorého cirkvi Utrechtskej únie považujú za kontroverznú osobnosť a tzv. vagantného biskupa.

„Pán Bačinský tým stratil voči IBK a svojej vlastnej cirkvi, ako aj ekuméne a verejnosti, akúkoľvek vierohodnosť a spôsobil Starokatolíckej cirkvi veľkú škodu. Z tohoto dôvodu sa IBK so všetkou rozhodnosťou od pána Bačinského dištancovala a okamžite s ním prerušila všetky styky. Starokatolícka cirkev na Slovensku stojí teraz pred rozhodnutím, či sa bude od pána Bačinského dištancovať a sformuje sa znovu tak, aby naďalej šla svojou cestou starokatolíckej tradície Utrechtskej únie, alebo aby sa spolu s pánom Bačinským dostala do stopercentnej izolácie a stala sa sektou,“ napísali 14. februára 2004 vo vyhlásení k situácii na Slovensku starokatolícki biskupi IBK.

Na prelome rokov 2015 a 2016 však začala na Slovensku pod vedením diakona a neskôr kňaza Dr. Martina Kováča pôsobiť nová misijná skupina starokatolíkov zastrešená Starokatolíckou cirkvou v ČR, v jednote s Utrechtskou úniou a s historickými starokatolíckymi cirkvami v Európe. Toto zoskupenie však zároveň od začiatku pôsobí bez štátnej registrácie na Slovensku, keďže tá podlieha mimoriadne prísnym a diskriminačným podmienkam.

„Dnešným rozhodnutím medzinárodnej konferencie starokatolíckych biskupov sa otvára nová kapitola v dejinách starokatolíkov a starokatolíčok na Slovensku, keďže po prvýkrát od rozchodu pána Augustína Bačinského s etablovanými starokatolíckymi cirkvami v Európe v roku 2004 sa Utrechtská únia ako celok priznala k nášmu úsiliu na Slovensku a zriadila pre nás samostatnú cirkevnoprávnu štruktúru,“ priblížil situáciu Martin Kováč, starokatolícky kňaz pôsobiaci v Bratislave a Trnave.

Toto rozhodnutie je v slovenskom prostredí unikátne. Utrechtská únia, ako historické a etablované spoločenstvo starokatolíckych cirkví v Európe, totiž nespolupracuje so štátom uznanou Starokatolíckou cirkvou na Slovensku pod vedením Augustína Bačinského s jedinou farnosťou v Nitre, ale namiesto toho oficiálne deklarovalo spoluprácu so štátom neregistrovanými starokatolíckymi komunitami v Bratislave a v Trnave pod vedením Martina Kováča.

„Gratulujem starokatolíkom a starokatolíčkam na Slovensku k tomuto medzinárodnému uznaniu zo strany biskupskej konferencie a verím, že vytvorenie tejto oficiálnej cirkevnej štruktúry umožní ďalší požehnaný rozvoj a šírenie starokatolíckej myšlienky na Slovensku,“ dodal český starokatolícky biskup Pavel Benedikt Stránský, ktorý sa zároveň stal biskupom – delegátom Utrechtskej únie pre starokatolíckych veriacich na Slovensku.

—–

Utrechtská únia starokatolíckych cirkví vznikla v roku 1889, keď starokatolícke cirkvi v Holandsku, Nemecku, Švajčiarsku a vtedajšej Rakúskej monarchii podpísali tzv. Utrechtskú deklaráciu. Bol to významný míľnik v etablovaní starokatolíckeho hnutia, ktorý prepojil viaceré nezávislé katolícke cirkvi, ktoré sa v rôznych historických fázach, najmä však po Prvom vatikánskom koncile (1869-1870), rozišli s Rímom. Okrem cirkví zo spomenutých štyroch krajín sú dnes členskými cirkvami aj česká a poľská starokatolícka cirkev. Od roku 1931 tvoria starokatolícke cirkvi Utrechtskej únie sviatostné spoločenstvo s anglikánskymi cirkvami a od roku 2016 aj s evanjelickou Švédskou cirkvou, s ktorými ich spája demokratická štruktúra, západná katolícka liturgia a otvorená i kritická teológia.

Starokatolícke cirkvi sú malé, demokratické katolícke cirkvi nezávislé od Ríma. Farnosti si volia svojich farárov či farárky a farské rady. Synoda zložená z laikov a duchovných z jednotlivých farností volí biskupa. Pri bohoslužbách sa starokatolíci snažia používať súčasný jazyk a spoveď slávia podobne ako evanjelici aj spoločne. Prijímanie sa podáva „pod obojím“ (chlieb aj víno) a sú k nemu pozvaní všetci pokrstení veriaci bez ohľadu na ich vierovyznanie – a to vrátane rozvedených, ktorí sa rozhodli uzavrieť nové manželstvo. Starokatolícke cirkvi v Holandsku, Nemecku, Švajčiarsku a Rakúsku od 90-tych rokov 20. storočia udeľujú kňazské svätenie aj ženám, kým v Česku majú zatiaľ iba diakonky. Väčšina z týchto cirkví tiež zastáva inkluzívny postoj k ľuďom z LGBT+ komunity.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.