Slovo Martina Kováča k 500. výročiu reformácie (31. októbra 2017)

Slovo k reformácii na Ekumenických službách Božích, Veľký evanjelický kostol, Bratislava – Staré mesto 31. 10. 2017
Martin Kováč, starokatolícky kňaz (v zastúpení predniesol Fero Kuminiak)

Milé priateľky, milí priatelia,

ako si máme pripomínať udalosti reformácie v čase, keď sa kresťanské kostoly v Európe pomaly vyprázdňujú? Ako si ju pripomínať v čase, keď rozdelené kresťanské cirkvi už desiatky rokov vedú vzájomný dialóg a usilujú sa o jednotu? A ako sa postaviť k reformácii v čase, keď už možno ani viacerí z nás prítomných vlastne nevedia presne povedať, čo také podstatné ešte stále bráni našej vzájomnej jednote?

Podobnými otázkami sa v uplynulých rokoch zaoberalo mnoho teológov a cirkevných grémií. Ako iste viete, dnešný dátum bol po stáročia kontroverzný: kým kresťania, ktorí sa hlásili k Lutherovmu odkazu ho považovali za oslavu triumfu a oslobodenia kresťanstva spod „mocenskej nadvlády“ rímskej cirkvi, kresťania na strane rímskeho biskupa (pápeža) ho odsudzovali ako nešťastný deň rozdelenia cirkvi a upadnutia mnohých ľudí do bludu.

Kým jedni oslavovali Luthera ako hrdinu, príklad kresťanského života a národný vzor, pre iných bol kacírom, ktorý obalamutil hlavy mnohých ľudí a priviedol ich na scestie.

Dnes v roku 2017, keď si pripomíname 500. výročie od začiatku reformačných udalostí, je zjavné, že ani jeden z týchto obrazov už nie je udržateľný. Rozdelené kresťanstvo jednoducho nemá ako napomáhať rozdelenej spoločnosti. Viac ako kedykoľvek predtým je potrebné, aby sme dokázali prerozprávať príbeh reformácie spoločne.
Historické udalosti, ktoré sa stali v minulých storočia už nemáme ako ovplyvniť. To, ako si ich budeme pripomínať však zmeniť môžeme.

Výzva tohtoročného reformačného jubilea je preto veľká. Fínsky evanjelický biskup Eero Huovinen ju pripodobnil situácii manželov, ktorí sa po 15 rokoch manželstva pohádali a rozviedli. Keď sa však o ďalších 5 rokov stretli zistili, že sú si stále veľmi blízki, veľa ich toho spája a radi by svoje manželstvo obnovili. Čo majú robiť? – pýta sa biskup Huovinen a ponúka aj svoju odpoveď: V prvom rade musia nájsť pôvodnú lásku, úplný začiatok ich manželstva. V druhom rade sa musia vysporiadať so zraneniami, ktoré spôsobili svojmu partnerovi v čase odlúčenia a rozdelenia.
Som preto veľmi vďačný miestnemu cirkevnému zboru za to, že sa rozhodol pripomenúť si dnešné okrúhle reformačné jubileum spolu s nami, ekumenickými hosťami – a to dokonca aj s našimi staršími židovskými bratmi vo viere v jediného Boha! Verím, že práve tak sa môžeme pozrieť na udalosti reformácie a osobnosť Martina Luthera z viacerých uhlov pohľadu a dovoliť mu tak byť skutočne tým, kým bol.

Naše dnešné zhromaždenie považujem za dôležité svedectvo o tom, že pamiatku reformácie už viac nechápeme ako oslavu nášho rozdelenia, manifestáciu vlastnej „pravdy“, či dokonca vzájomnej nevraživosti, ale ako deklaráciu nového úsilia o spoločný dialóg, porozumenie a hľadanie vzájomnej jednoty.

Pamätajme preto v tento deň na to, že je oveľa viac toho, čo nás spája, než toho, čo nás rozdeľuje. Nech je tento deň pre nás výzvou k hľadaniu stratenej jednoty a zmierenia. Nerezignujme na dôležitú Ježišovu výzvu, „aby všetci boli jedno“. Nebojme sa opätovne otvárať v našich cirkvách diskusiu o vzájomnom pozvaní k Pánovmu stolu (Večeri Pánovej, eucharistii), zrušení odsúdení a exkomunikácií, či uznaní svojich duchovných predstaviteľov.

V duchu slov biskupa Huovinena sa dnes spoločne pokúsme nájsť našu pôvodnú lásku, odvážme sa vysporiadať so zraneniami, ktoré sme si navzájom spôsobili, a nebojme sa vykročiť do nového storočia spoločne bok po boku. Naša úprimná jednota v láske je totiž tým najsilnejším svedectvom pre dnešný svet.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *