Utrechtská deklarácia starokatolíckych biskupov (1889)

In nomine ss. Trinitatis

Johannes Heykamp, utrechtský arcibiskup,
Casparus Johannes Rinkel, haarlemský biskup,
Cornelius Diependaal, deventerský biskup,
Joseph Hubert Reinkens, biskup Starokatolíckej cirkvi v Nemecku,
Eduard Herzog, biskup kresťansko-katolíckej cirkvi vo Švajčiarsku,

zhromaždení v arcibiskupskej rezidencii v Utrechte dvadsiateho štvrtého dňa mesiaca september v roku 1889 po vzývaní Ducha svätého predložili katolíckej cirkvi nasledujúce vyhlásenie.

Počas stretnutia, ktoré sa konalo v reakcii na pozvanie dolupodpísaného utrechtského arcibiskupa, sme sa rozhodli stretávať sa čas od času na poradách o témach a spoločných záujmoch, v spolupráci s našimi asistentmi, poradcami a teológmi.

Na tomto našom prvom stretnutí považujeme za vhodné zhrnúť v spoločnom vyhlásení cirkevné princípy, podľa ktorých sme doteraz vykonávali a naďalej budeme vykonávať našu biskupskú službu, a ktoré sme mali opakovane možnosť vyjadriť v individuálnych vyhláseniach.

  1. Pevne trváme na katolíckej zásade formulovanej Vincentom Lerinským:Id teneamus, quod ubique, quod semper, quod ab omnibus creditum est; hoc est etenim vere proprieque catholicum.“ („Držíme sa toho, čo všade, vždy a všetci verili. To je naozaj a skutočne katolícke.“) Preto pevne trváme na viere starej Cirkvi, ako je vyslovená v ekumenických symboloch a vo všeobecne uznávaných dogmatických rozhodnutiach ekumenických koncilov nerozdelenej Cirkvi prvého tisícročia.
  2. Vatikánske dekréty z 18. júla 1870 o neomylnosti a univerzálnom episkopáte, teda cirkevnej nadvláde rímskeho pápeža zavrhujeme, lebo sú v rozpore s vierou starej Cirkvi a rušia starokresťanské zriadenie. To nám však nebráni uznávať historický primát, ako ho viaceré ekumenické koncily a otcovia starej Cirkvi so súhlasom celej Cirkvi priznaly rímskemu biskupovi.
  3. Odmietame tiež vyhlásenie Pia IX. z roku 1854 o nepoškvrnenom počatí Márie ako nezaložené na Svätom písme a tradícii prvých storočí.
  4. Pokiaľ sa jedná o ostatné dogmatické dekréty, ktoré rímski biskupi vydali v posledných storočiach, akými boli bully Unigenitus (1713), Auctorum fidei (1794), Syllabus z roku 1864 a ďalšie, odmietame ich vo všetkých tých častiach, ktoré odporujú učeniu starej Cirkvi a nepovažujeme ich za smerodajné. Okrem toho obnovujeme všetky protesty, ktoré v minulosti proti Rímu vzniesla historická katolícka cirkev v Holandsku.
  5. Neprijímame rozhodnutia Tridentského koncilu týkajúce sa cirkevnej disciplíny a jeho dogmatické rozhodnutia prijímame iba do tej miery, ktorá je v súlade s učením starej Cirkvi.
  6. V presvedčení, že svätá eucharistia vždy tvorila v katolíckej cirkvi skutočný stredobod bohoslužby, sa cítime byť povinní prehlásiť, že s úplnou vernosťou neochvejne trváme na starej katolíckej viere o najsvätejšej sviatosti oltárnej a veríme, že pod spôsobmi chleba a vína naozaj prijímame telo a krv nášho Pána Ježiša Krista.
    Slávenie eucharistie v cirkvi nie je trvalým opakovaním alebo obnovovaním zástupnej obety, ktorú Kristus raz a navždy priniesol na kríži, ale jej obetný charakter spočíva v tom, že je jej trvalou pamiatkou a na zemi vykonávaným skutočným sprítomnením jedinej Kristovej obety za spásu ľudstva, ktorú podľa Hebr 9,11-12 Kristus v nebi stále vykonáva tým, že sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou (Hebr 9,24).
    Tým, že sa tento charakter eucharistie týka Kristovej obety, je súčasne posvätnou obetnou hostinou, pri ktorej veriaci, ktorí prijímajú Kristovo telo a krv, vstupujú do vzájomného spoločenstva (1 Kor 10,17).
  7. Dúfame, že teológovia, ktorí sa pevne držia viery nerozdelenej Cirkvi, uspejú v dosiahnutí porozumenia v rozporoch, ktoré vznikli od cirkevného rozkolu. Napomíname duchovných, ktorí spadajú pod našu jurisdikciu, aby v kázniach i v náboženskom vyučovaní predovšetkým dôkladne zdôrazňovali tie základné kresťanské pravdy, ku ktorým sa spoločne hlásia všetky rozdelené konfesie, aby sa pri rozhovoroch o doterajších rozdieloch vyvarovali každej urážky ako pravdy tak aj lásky a viedli členov našich obcí slovom a príkladom, aby sa voči inovercom chovali tak, ako to zodpovedá duchu Ježiša Krista, ktorý je Spasiteľom nás všetkých.
  8. Sme presvedčení, že verným zachovávaním učenia Ježiša Krista, odmietnutím všetkých omylov primiešaných k nemu ľudským hriechom, ako aj odmietnutím všetkých zneužití cirkevných záležitostí a hierarchických tendencií, budeme najlepšie čeliť nevernosti a náboženskej ľahostajnosti, ktorá je najväčším zlom našich dní.

Predložené v Utrechte, 24. septembra 1889

Johannes Heykamp
Casparus Johannes Rinkel
Cornelis Diependaal
Joseph Hubert Reinkens
Eduard Herzog

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *